CD recenzia: HELLOWEEN – Helloween

Jedným z najviac kriticky uznávaných posledných živých turné skupiny HELLOWEEN bolo „Pumpkins United„. Spojenie pódií Andiho Derisa , Kaia Hansena a Michaela Kiskeho po prvýkrát umožnilo skupine dokonale replikovať každú éru legendárnej kariéry kapely a reakcie ich fanúšikov po skončení vystúpenia sa zdali byť úprimné. Toto energické vzrušenie sa prenieslo do oznámenia, že album kapely po ukončení turné bude obsahovať aj vystúpenie všetkých troch vokalistov.

Najskôr máme varovanie pre najodolnejších fanúšikov HELLOWEEN: Návrat Hansena a Kiskeho nemal za následok úplné vzkriesenie zašlej slávy. Ak ste čakali, že posledné úsilie kapely bude stáť vedľa seba s pôvodnými nahrávkami ako „Keeper of the Seven Keys“, vaše očakávania sú príliš vysoké.

Skladby:

1. Out for the Glory
2. Fear of the Fallen
3. Best Time
4. Mass Pollution
5. Angels
6. Rise Without Chains
7. Indestructible
8. Robot King
9. Cyanide
10. Down in the Dumps
11. Orbit
12. Skyfall

Veľa sa špekulovalo o tom, ako si bude hrať trojica vokalistov deliť skladby. Namiesto nepríjemného umiestnenia ega a umožnenia všetkým trom vokalistom rovnomerne spievať počas celého albumu, skupina namiesto toho rozdelila vokálne povinnosti na základe potrieb skladieb tak, ako boli napísané. Väčšinu hlavných hlasových povinností vybavujú na nahrávke Deris a Kiske , pričom sem-tam pribudol Hansen. Duo Deris a Kiske má obrovskú chémiu, keď sú ich individuálne silné stránky spojene na skladbach ako je „Fear of the Fallen“. Tento dynamický počin vyzerá veľmi dobre najmä v priebehu „Angels“.

Skutočným darom spolupráce všetkých troch vokalistov sú slávne harmonické zbory, ktoré sú prítomné počas celej nahrávky. Harmónie Derisa , Hansena a Kiskeho sa nádherne spájajú na väčšine refrénov, od otvorenia albumu, ktorý má vhodný názov „Out For The Glory“, cez „Skyfall“ , ktorý je sám o sebe veľké finále. Sila týchto zborov tiež pozdvihuje týchto rockerov, ako napríklad v skladbe „Robot King“.

Hansenovu prítomnosť možno pociťovať subtílnejšie ako jeho kolegov za mikrofónom, ale ďalším povzbudením od jeho návratu k HELLOWEEN je celkový gitarový zvuk kapely. Michael Weikath je od počiatku skupiny známy stabilne silným pôsobením na gitare a Sascha Gerstner mal počas svojich výstupov po roku 2000 tiež dostatok času na zažiarenie. Schopnosti Hansenovej gitary sú plynule pretkané popri schopnostiach existujúceho dua a sú vybavené množstvom stôp, ktoré všetkým trom gitaristom umožňujú žiariť, najmä pri „Mass Pollution“.

Deris si viac ako zaslúžil uznanie za svoje výkony ako hlavný spevák v druhej polovici kariéry skupiny, je však nepopierateľné, že návrat Hansena a Kiskeho poskytuje energiu, ktorú pociťuje najnovší album HELLOWEEN. Skutočnosť, že úvodné aj záverečné skladby sú epické, určite poteší aj toho najtvrdšieho fanúšika veteránov a prítomnosť všetkých troch vokalistov  zostáva pre dlhodobú budúcnosť natrvalo vyleptaná do kameňa.