
Speváčka Dolores O’Riordan s kapelou The Cranberries predstavila Írsko v trochu v lepšom svetle. V čase, keď ešte silne rezonovali udalosti občianskych nepokojov a teroristických útokov organizácie IRA, vniesla nielen do duší obyvateľov ostrovného štátu nádej. A nebolo to len vďaka protestsongu Zombie .
Rok 2017 otvoril dlho prehliadanú tému, čím je duševné zdravie. Po tragických samovraždách frontmana Linkin Park Chestera Benningtona a legendy grunge Chrisa Cornella si veľa hudobných fanúšikov muselo uvedomiť, že ich hrdinovia v ústraní zvádzajú oveľa horší boj, než je ten o priazeň publika. Presná príčina úmrtia írskej speváčky Dolores O’Riordan zatiaľ nie je známa, ale vedelo sa, že už niekoľko rokov trpí bipolárnou poruchou. Ľudia okolo nej však vyhlasovali, že bola v poslednom čase plná entuziazmu, tešila sa na hudobné nahrávanie a rozhodne to nevyzeralo, že by sa snáď rozhodla preťať svoj život. The Cranberries ale museli zrušiť niekoľko koncertov práve kvôli zdravotným problémom Dolores.
The Cranberries boli vo svojich začiatkoch skôr študentskou kapelou a priemerný vek sa motal niekde okolo osemnástich rokov. Mladá energia však mala netušený potenciál. Debutovali v roku 1993 albumom Everybody Is Doing It, So Why Can’t We? Skladby ako
Dreams či Linger sa vzápätí stali hitmi. Druhá spomínaná si dokonca pre seba uzurpovala nemalú časť priestoru na hudobnej televízii MTV a jej úspechy v rôznych hitparádach netreba viac spomínať. The Cranberries v sebe mali neutíchajúce množstvo energie a inšpirácie. Dokázali ich so stopercentnou účinnosťou transformovať do emočne nabitých skladieb – surových či silne melancholických. Leví podiel na tom mala práve Dolores, ktorej vokál dokázal pôsobiť nežne aj neurvalo. Presne preto boli emócie obsiahnuté v ich tvorbe tak ľahko uchopiteľné a uveriteľné.
Ďalší album nasledoval hneď ďalší rok. Na No Need To Argue vtedy hudobný svet objavil skladbu Zombie . Song dnes nájdete snáď vo všetkých playlistoch s názvami ako „Top 10 protivojnových piesní“. Nie je tomu vôbec náhodou. Jeho pôvod je už notoricky známy – Dolores ho napísala ako spomienku na dvoch britských chlapcov, ktorí zomreli pri bombovom útoku teroristickej organizácie IRA. Stalo sa tak v roku 1993, v čase keď prebiehalo britské turné kapely The Cranberries .
Vrchol dosiahli The Cranberries v roku 1996. Potom sa pomaly sťahovali do ústrania a ďalšie albumy už nemali taký dopad ako prvé dve. V roku 2003 potom rozvírila éter správa, že končí. Dolores si dala od hudby pauzu úplne – venovala sa zakladaniu rodiny a maľbe. Zvyšok kapely sa rozprchol v ústrety novým projektom. Volanie hudby Dolores vypočula opäť v roku 2007, kedy vydala sólovú platňu. O dva roky neskôr sa „írske brusnice“ dali opäť dohromady a do tragického úmrtia Dolores zvládli vydať ešte dva albumy.
O tom, že Dolores O’Riordan mala obrovský vplyv nielen na hudobnú scénu, nemôže nikto pochybovať. S The Cranberries dokázala, že Írsko dokáže splodiť okrem U2 ešte ďalšiu skvelú kapelu. Bohužiaľ sa ale v posledných rokoch jej života začali otvárať staré rany z detstva, keď priznala, že čelila sexuálnemu obťažovaniu, zomrel jej otec a tiež sa skončilo manželstvo. Do toho všetkého prišli antidepresíva a manické stavy striedané tými depresívnymi. Avšak celý svet si ju bude pamätať ako energickú ženu s božím hlasom, milujúcu matku a inšpiratívnu osobnosť, na ktorú okrem Bona z U2 spomenul aj samotný írsky prezident Michael Higgins. Bolo jej iba 46 rokov, keď zomrela.