admin 
Osudné 27. septembra roku 1986. Nešťastná dopravná nehoda spôsobila, že Clifford Lee Burton odišiel vo veku iba dvadsaťštyri rokov, a svet spolu s Metallicou tak prišiel o jedného z najtalentovanejších basgitaristov.
Už od najútlejšieho veku sa prejavoval ako veľmi múdry tvor. Podľa spomienok rodičov mal už takmer dva roky a ešte „nevedel“ chodiť. Obavy čoskoro vyvrátil detský lekár, ktorý tvrdil, že Cliff je šikovný a plne využíva ich rodičovskú podporu a lásku. O pár rokov neskôr sa už ako školák podrobí spolu s ostatnými testom inteligencie, z ktorého vyjde jasne najavo, že svojich spolužiakov necháva ďaleko za sebou.
K tomu určite prispel aj fakt, že len sporadicky využíva voľný čas na hry so svojimi rovesníkmi, ale naopak radšej sedí doma a fanaticky číta knihy a počúva hudbu. hrával, a to vraj dosť dobre, na basgitaru, Cliff vtedy vyhlásil: „Chcem byť rovnako dobrým basákom, ako bol môj brat!“
Na prekvapenie všetkých zainteresovaných sa táto sentencia neukázala byť len chvíľkovým pobláznením, zapríčineným náhlym skonom brata, ale úplne vážnym úmyslom a jedným z prvých dokladov jeho z najsilnejších charakterových vlastností – zdravo pevnej vôle. Nikdy sa nevzdával a rád dosahoval to, pre čo sa rozhodol, až do úplného konca. Vystriedal niekoľko učiteľov, ktorých po krátkom čase úplne prevalcoval, než konečne kápol na toho pravého. Na starého jazzového učiteľa. Ten postupne mení jeho hudobnú orientáciu, Cliff sa dostáva na počúvanie a štúdium diela Johanna Sebastiana Bacha a Ludwiga Van Beethovena.
V roku 1977 zakladá spolu s priateľmi svoju prvú dôležitejšiu kapelu s názvom EZ Street, v ktorej sa chlapci prezentujú vlastnými, trochu úletovo ladenými skladbami. Burtona v tom čase najviac zasahujú a ovplyvňujú hudobníci ako Geezer Butler, Phil Lynnot, Geddy Lee, Lemmy či Jimi Hendrix .
O tri roky neskôr už nastupuje do sanfranciského telesa Trauma, ktoré je v onom chotári pomerne známe a často koncertuje. Na jednom z vystúpení (presne 21. augusta 1982 v losangeleskom Keystone Clube) ho prvýkrát na vlastné oči a uši zažijú Lars Ulrich a James Hetfield, ktorí v tom čase rozbiehajú akúsi skupinu Metallica . Cliff je v obrovskej forme, hrá skvele a pridáva aj nespútaný javiskový prejav, dvojica je priamo uhranutá a ponúka mu angažmán. Cliff spočiatku váha. Aby nakoniec rozhodol stále silnejší pocit o komerčných tendenciách Traumy. 27. decembra 1982 konečne súhlasí a na basgitare nahrádza v Metallice McGovneyho.
Až v spolupráci so svojimi novými kumpánmi (bubeník Ulrich a gitaristi Hetfield a Mustaine, z ktorých posledne menovaného čoskoro samozrejme vystrieda Kirk Hammett) dosahuje jeho výnimočný talent vrchol. Hrou na basu sa veľmi odlišuje od existujúcich kolegov z brandže, ktorí vsádzajú na rozdiel od neho iba na stále rovnaké, strnulé basové linky. Napokon sa môže prezentovať tak, ako o tom vždy sníval. Ako sólo basgitarista a nie len obyčajný sprevádzač, a stáva sa z neho muzikant, ktorý vdychuje metalových basgitarov úplne iný, nový význam.
Počas obdobia svojho aktívneho účinkovania v Metallice (1982-86) je pri nahrávaní jednej demokazety, jedného singlu, štyroch minialbumov a troch veľkých dosiek. Z každej z nich sa stáva míľnik doby, hudobný skvost: Kill ‚Em All (1983), Ride The Lightning (1984) a Master Of Puppets (1986). Kapela niekoľkokrát „obehne“ zemeguľu a nespočetnekrát až po strop zaplní haly či štadiónové arény.
Aj keď každým ďalším nahraným albumom ich sláva a popularita rastie naozaj geometrickým radom, Cliff zostáva stále rovnako tichým a skromným hudobníkom – aký to protiklad k jeho koncertnému prejavu! Nenávidi pozérstvo všetkého druhu, vždy si nájde čas pre svojich najbližších priateľov M. Donata, J. Martina (
Faith No More ) a Corinne Lynna, stále cvičí usilovne a neúnavne niekoľko hodín denne, vyžíva sa v prípravách kulinárskych špecialít a snaží sa oplácať pomoc svojim rodičom, ktorí mu tak pomohli.
Po vydaní albumu Master Of Puppets absolvuje kapela v máji 1986 turné po USA (spolu s Ozzym, tento záťah je zmapovaný na videokazete Cliff ‚Em All) a v septembri rovnakého roku odchádza na európsku časť šnúry Damage Tour Inc. Po desiatke koncertov vo Veľkej Británii, Nórsku a Švédsku ich čaká presun zo Štokholmu do dánskej Kodane a Cliffovi začínajú odtikávať posledné minúty života. Za svitania, v sobotu 27. septembra 1986, na diaľnici E4 (medzi juhošvédskymi mestami Ljungby a Värnämo) zmení jeden z dvoch tourbusov kapely neočakávane smer, narazí do zvodidiel a po osemnásťmetrovom „lete“ do opačného jazdného kruhu je mŕtvy jeden z cestujúcich – Cliff Burton …
Vinou štyridsaťosemročného vodiča a tiež vinou nedostatočne upraveného diaľkového autobusu anglickej CK LWT tak prichádzajú rodičia Burtonovi už o svojho druhého syna, Lars, James a Kirk o svojho spoluhráča a veľkého priateľa z Cornerne Lynn o svoju lásku. O tom svedčí aj niekoľko Cliffovho prvenstiev v rôznych rockových a metalových anketách.
O necelé dva roky vydáva kapela ako poctu tragicky zosnulému. Na albume … And Justice For All (1988) sa objavuje pieseň To Live Is To Die, ktorej názov sa stáva smutnou pripomienkou Cliffovho životného kréda. Jeho smrť je o to tragickejšia a bolestnejšia, že sa nepodobá typickým drogovým či samovražedným odchodom zo scény iných hudobníkov. Metallica hrá v Solnahallen poslednú pesničku, ktorou je Star Spangled Banner , basgitaristom upravená verzia hymny USA. Cliff hrá svoju poslednú skladbu v živote. Je tesne pred polnocou, piatok 26. septembra 1986. Za svitania nasledujúceho dňa…
