IAN GILLAN z kapely DEEP PURPLE popiera, že by niekedy povedal, že je blízko k odchodu do dôchodku

V novom rozhovore s hudobnou redaktorkou Roisin O’Connor spevák skupiny DEEP PURPLE Ian Gillan objasnil svoj komentár z novembra 2025, že odchod do dôchodku „nie je ďaleko“, čiastočne kvôli jeho narastajúcim problémom so zrakom. O’Connorovej povedal:

„Vôbec som nepovedal, že by sme sa blížili k dôchodku, nikdy som to nepovedal. Ani nikdy by som to nepovedal. Povedal som, že keď by som cítil, že nemám silu, tak odídem do dôchodku. A tiež som povedal, že mi zlyháva zrak a všetci hovorili: ‚Och, ideš do dôchodku?‘ No, ja nespievam očami. Ale áno, všetci sa trochu snažíme, ale pokiaľ je tam energia a máte drive a skupinu, ide to dopredu.“

Gillana sa tiež pýtali na názor na fakt, že čoraz viac umelcov organizuje rezidencie a hrá viacero koncertov v jednom meste, namiesto toho, aby cestovali po celom svete. Povedal: „To nie je pre mňa, naozaj. Rád cestujem. Rád som na cestách. Rád prinášam hudbu ľuďom. Neočakávam, že ľudia budú chodiť na hudbu stále. Myslím si, že keď idete na festival, cestujete dlhú cestu, aby ste sa dobre zabavili. To je iný príbeh. A pretože na festivale je taká zmes umelcov, uvidíte všetkých. Užijete si zážitok, celkový zážitok. A keď idete vidieť konkrétneho umelca, myslím si, že by ste sa k nemu mali dostať čo najbližšie.“

„Na cestách sa cítim skvele,“ vysvetlil Ian. „ Je to veľmi tímová záležitosť. Často to prirovnávam k cirkusu. Musíte umyť riad aj predviesť hrazdu. Často hovorím o zvieratách v cirkuse, pretože som miloval cirkus so zvieratami a všetci sa na mňa preto mračia… Ale keď som bol dieťa, keď krotiteľ levov vložil svoju hlavu do levovej papule, chcel som, aby mu lev odhryzol hlavu. Ale nikdy sa to nestalo.“

Osemdesiatročný Gillan priznal časopisu Uncut , že si nie je istý, ako dlho ešte on a jeho kolegovia z kapely budú schopní vystupovať naživo.

„Je to jedna z tých vecí,“ povedal. „Mám len 30-percentný zrak. To sa už nezlepší. Robí mi to život tajomným. Najťažšie je pracovať na notebooku. Na obrazovke nič nevidím, pokiaľ nepoužijem periférne videnie, zachytím riadok tak, že sa naň pozriem zboku. Ale človek si nájde spôsob. Prispôsobí sa. Ale je to bolestivo únavné. Trvá to dlho, kým sa to urobí.“

Ian ďalej povedal, že je vďačný, že si stále zachoval zmysel pre humor.