admin 
CANNIBAL CORPSE je najväčšia kapela v histórii death metalu. Je to v konečnom dôsledku subjektívny argument, či sú alebo nie sú najlepšou deathmetalovou kapelou vôbec, ale je to nepochybne platné tvrdenie. Kapela mala vplyv vo svete heavy metalu aj mimo neho. Boli stále na vrchole cenzúry po celom svete a boli v hľadáčiku amerických senátorov pre ich nadštandardné, viscerálne texty a vytvorené diela Vinceho Locka. Death metaloví lordi sa vrátili so svojim 15. albumom „Violence Unimagined“, jedným z ich najlepších vydaní za posledné desaťročia. Album ktorý dokazuje, že dátum spotreby CANNIBAL CORPSE pravdepodobne nebude tak skoro.
Skladby:
01. Murderous Rampage
02. Necrogenic Resurrection
03. Inhumane Harvest
04. Condemnation Contagion
05. Surround, Kill, Devour
06. Ritual Annihilation
07. Follow the Blood
08. Bound and Burned
09. Slowly Sawn
10. Overtorture
11. Cerements of the Flayed
George „Corpsegrinder“ Fisher nielenže dokazuje, že je spoľahlivým deathmetalovým frontmanom, ktorým vždy bol, ale zdá sa, že svoj prejav vylepšil ešte robustnejším a agresívnejším podaním ako obvykle. Chrčí a kričí autoritou a hrozivým hnevom, najmä v skladbe ako „Follow the Blood“. Basgitarista Alex Webster a bubeník Paul Mazurkiewicz, z ktorých druhý tvrdí, že jeho práca na albume „Violence Unimagined“ bola jeho fyzicky najnáročnejším výkonom s kapelou, naďalej pôsobia ako neuveriteľná rytmická sekcia, ktorá poskytuje dokonalý základ pre gitarový sound.
Dlhoročného gitaristu Pata O’Briena nahradil Erik Rutan, ktorý produkoval štyri albumy CANNIBAL COPRSE a je ich priateľom už roky. Práve on pohodlne a prirodzene spolupracuje s gitaristom Robom Barrettom a hudobne i textovo sa podieľal na troch celých piesňach.
CANNIBAL CORPSE vždy optimalizoval radenie skladieb a energicky otváral albumy so silnými skladbami ako „Hammer Smashed Face“, „Staring Through the Eyes of the Dead“ alebo „Devoured by Vermin“. Album „Violence Unimagined“ otvára skladba „Murderous Rampage“, ktorá je neúprosná a nezabudnuteľná pieseň a obsahuje sprievodné vokály Rutana. Skladba „Inhumane Harvest“ produkuje opakujúce sa riffy a zvukovo leží v hĺbke osemdesiatych rokov. Skladbu tiež oživujú smrteľné zvuky pripomínajúce začiatky kapely, ale nie až v takom rozsahu, aký sa našiel počas zborovej sekcie „Surround, Kill, Devour“.
CANNIBAL CORPSE nielenže naďalej dokazuje svoju dôležitosť albumom „Violence Unimagined“, ale ponúkli album, ktorý je taký dobrý, ako čokoľvek, v čo by fanúšikovia death metalu mohli dúfať v roku 2021. Znejú rovnako divoko ako nová kapela, ktorá sa snaží o svoje vlastné uznanie. Album „Violence Unimagined“ nie je taký pôsobivý len kvôli Erikovi Rutanovi, ale je zrejmé, že bol katalyzátorom obnovenej chuti kapely po krvi.
