admin 
V našom rádiu RÁDIO Rock SV veľmi radi dávame priestor aj amatérskym skupinám zo Slovenska a Čiech. Veľmi dobre poznáme situáciu v slovenskom éteri a nekomerčné skupiny majú iba pramalú šancu byť predstavené a hrané vo veľkých komerčných rádiach. U nás to robíme trocha inak a dnes vám poskytneme rozhovor so skupinou PARKETOVÝ LEV.
Na začiatok by bolo najlepšie, keby ste sa predstavili.
Moje meno je Alex a v rokenrolovej kapele Parketový Lev hrám na bicie nástroje.
Je ťažké udržať všetkých členov pohromade, keďže z hudby nemáte vlastne žiadny poriadny príjem?
Keby sme to robili len pre peniaze, tak to už dávno všetci v kapele zabalíme.
Ako sa financujete a viete pokryť náklady na nahrávanie, aparatúru a koncerty hudbou?
Každý člen v našej kapele má svoj full-time job. Hudbu robíme pre radosť a ak ňou spôsobujeme potešenie aj niekomu ďalšiemu, tak sa to oplatí.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste začal hrať rockovú hudbu? Kto bol vašim vzorom na začiatku a zmenilo sa to časom?
Vyrastali sme na punkovej a rokenrolovej muzike takže bolo prirodzené, že sme začali hrať tento štýl aj my. Máme radi napríklad Ramones, Social Distortion, alebo švédskych The Hellacopters. Samozrejme časom si všetci obrusujeme a rozširujeme svoj hudobný vkus, ale toto jadro máme spoločné.
Je ťažké nájsť vydavateľa, alebo je lepšie publikovať sám vzhľadom na internet?
Náš debutový album Parketový Lev mal šťastie, pretože nám ho v r. 2020 vydalo české undergroundové vydavateľstvo PHR-Records. Išlo o vydanie vinylovej platne v limitovanej ručne číslovanej edícii, ktorá sa rýchlo vypredala. Samozrejme výhodou internetu v dnešnej dobe je digitálna distribúcia. Kapely už nepotrebujú vydavateľstvo do takej miery ako v dobe pred internetom. Môžu to medzi ľudí dostať ľahšie aj sami takýmto spôsobom. Ale je to vec preferencie.
Čo ste doteraz vydali?
Na konte máme zatiaľ už spomínaný eponymný album, ktorý bol podporený aj videoklipmi ku dvom skladbám – To nie si ty a Moje Dievča. Tento rok sme už vydali dve úplne nové piesne, ktoré už nie sú súčasťou albumu. Sú to samostatné single – Neodchádzaj a V meste čiernych vrán. K obom je tiež aj videoklip. Poslucháči ho nájdu na všetkých streamovacích službách.
Ako tvoríte pesničky, ako ich nahrávate?
Ján a Jakub Hrčkovci sú hlavní autori skladieb. V skúšobni to potom dávame už spolu ako kapela dokopy. Album sme nahrávali netradične v bratislavskom klube MMC priamo na pódiu. Posledné dva single sme už ale nahrávali v novej zostave na base s Michalom Barčom v štúdiu Exponent. V oboch prípadoch sme nahrávali štýlom – v poradí: bicie prvé, potom basa, gitary, a na záver spev a vokály.
Kde beriete inšpiráciu na texty?
Život 🙂
Aká je vaša najobľúbenejšia pesnička, ktorú ste doteraz vytvorili a prečo?
Za seba vypichnem skladbu s názvom Keď idem domov. Naživo je to taká poloimprovizačná vec s ústnou harmonikou Slava Hoffera, ktorá sa žánrovo odlišuje a na koncerte ma ešte stále vie niečím prekvapiť.
Kde si vás fanúšikovia môžu vypočuť a možno si aj kúpiť váš materiál?
Fanúšikovia nás nájdu na všetkých dostupných streamovacích platformách ako Spotify, Applemusic alebo Deezer. Samozrejme na YouTube, prípadne stiahnuť si našu hudbu môžu na Bandcampe, alebo Bandzone.
Ako organizujete koncerty, je to pre vás náročné a koľko ľudí príde na takéto koncerty?
My sme radšej v pozícii, kedy nás osloví organizátor a my radi prídeme zahrať. Je to rôzne. Záleží od konkrétnej situácie a miesta kde sa koncert koná. Napríklad ak by sa jednalo konkrétne povedzme o bratislavský klub Randal s maximálnou kapacitou do 200 divákov, ľudia prídu a môžeme sa spolu zabaviť.
V ktorých krajinách ste hrali a kde ste sa mali najlepšie, kde je dav najšialenejší?
Zatiaľ sme hrali iba u nás na Slovensku. Z toho vyplýva, že dav je najšialenejší tu 🙂
Čo si myslíte o digitálnom vydaní a je to lepšie ako CD alebo LP?
Myslím si ,že digitálne vydávanie je fajn. Ale určite má fyzický nosič svoje čaro, ktoré ten digitálny svet nenahradí.
Bola rocková hudba v minulosti úprimnejšia ako dnes?
V každej dobe sa nájde úprimná aj fake hudba.
Ako sa pozeráte tú kopu podžánrov v rockovej hudbe, je to pre rock dobré alebo ho to ničí?
Pokiaľ to nie je umelá hudba a je stále hraná živými ľuďmi na naozajstné nástroje, tak mi podžánre nevadia. Aj rock sa vyvíja tak ako všetko.
Čo by ste zmenili vo svete rockovej hudby a radi by ste sa vrátili do doby pred internetom, ak si to vôbec pamätáte?
Asi by som nič nemenil a nikam sa nevracal. Všetko je tak ako má byť. Aj napriek internetu sa určité veci vracajú. LP platne sú znova späť.
Nakoľko dôležitá je podpora lokálnej scény a vedeli by ste vyzdvihnúť kapelu z vášho okolia, ktorú by si odporučili našim čitateľom?
Podpora je určite dôležitá nie len lokálna. Odporučiť môžeme kapelku Craggy Collyde s ktorou aj radi hrávame spoločné koncerty.
Ako vidíte terajšiu situáciu vo svete a ako sa podľa vás bude vyvíjať? Opäť nás uväznia lockdownom, vystrašia alebo možno pošlú do veľkej vojny?
Terajšia situácia vo svete aj u nás žiaľ nie je pozitívna. Dejú sa strašné veci. Po svetovej pandémii prišla vojna k susedom, ktorá stále trvá. Dúfame v lepšie zajtrajšky.
Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom a poslucháčom a prečo by mali počúvať práve vašu skupinu v mori kapiel, ktoré sa im každý deň ponúkajú?
Buďte na seba dobrí, tolerantní a opatrujte sa. Kto má rád hudbu nech sa jej drží, lebo nie len z jedla je človek sýty. Ak niekto natrafí v mori hudby na nášho Leva to znamená , že je dobrý plavec a to sa oplatí 🙂
Foto: Braňo Vartovník
