Rozhovor: Timo KOTIPELTO (STRATOVARIUS) – „Verím, že s našou zostavou ani v budúcnosti neurobíme nič, čo by našu reputáciu mohlo ohroziť“

Fínski Stratovarius patría medzi najväčších predstaviteľov melodického power metalu. V roku 2022 vydali zatiaľ posledný štúdiový album „Survive„, ktorý fanúšikovia prijali s nadšením. Timo Kotipelto sa aktuálne rozhovoril nielen o záležitostiach týkajúcich sa kapely, ale prebral s nami aj otázky ohľadom jeho ďalších hudobných projektov, minulosti aj výhľadov do budúcnosti.

V roku 2014 ste mali veľké turné. Ako ho hodnotíte?
Ako veľmi úspešné. Určite budem hovoriť za všetkých, keď poviem, že sme si ho skvele užili. Fanúšikovia dorazili v hojných počtoch a spoločne s nami si spievali nielen najväčšie hity, ale aj songy z posledného albumu. Vďaka tomu sa nám opäť potvrdilo, že naša práca nie je zbytočná.

V rámci turné ste odohrali špeciálne vystúpenie na festivale Ostrava v plamenech, kde ste vystúpili ako náhrada za nemeckú formáciu UDO Informáciu ste sa dozvedeli len niekoľko málo dní pred samotným začiatkom festivalu. Bolo to náročné?
Vôbec nie. Boli sme uprostred festivalovej sezóny a v tomto termíne sme mali voľno. Keď nám manažment oznámil informáciu o tom, že by sme mali nahradiť niekoho ako je UDO, a že sa jedná o dôležitú náhradu, tak sme ako kapela nepremýšľali ani sekundu a šli do toho. Do Českej republiky sa vždy veľmi radi vraciame a bolo nám cťou, že sme tento rok tam mohli hrať viackrát. V Ostrave bolo veľmi príjemné zázemie a okolie festivalu vyzeralo veľmi tematicky. Pre metalový festival je to ideálne miesto.

Posledný album Survive vyšiel po siedmich rokoch od predchádzajúceho Eternal. Čo zapríčinilo také dlhé časové oneskorenie?
Album malo pôvodne vyjsť v roku 2020, ale koronavírusové okolnosti nás prinútili vydanie pozdržať, pretože nebola šanca album podporiť koncertným turné a mali sme obavy z toho, že by album zostal na pokraji záujmu. Keď v roku 2022 všetko poľavilo, tak sme sa rozhodli s doskou vyjsť von a vyraziť na turné.

Na „Survive“ počujeme zo všetkých strán chválu. Ako ho s odstupom dvoch rokov hodnotíte vy?
Už pri nakrúcaní sme vedeli, že sa nám podarilo dať dohromady mimoriadne silné skladby a vedeli sme, že album poslucháčov musí potešiť. Osobne sa domnievam, že ide o našu najlepšiu dosku za posledných minimálne dvadsaťpäť rokov.

Verím, že musí byť veľmi ťažké začať pracovať na nástupcovi s tým, aby ste sa kvalitatívne prinajmenšom vyrovnali „Survive“. Aký na to máte pohľad vy?
Kdeže. Neverím tomu, že by v nás tento fakt v štúdiu nejako stresoval. Na ďalšej doske budeme pracovať rovnako ako tomu bolo doteraz. A aj tak je na to ešte dosť času. Nejaké nápady už máme pripravené, ale o novej doske začneme hovoriť najskôr tohto roku 2025.

Vaše albumy si produkujete sami. Premýšľali ste niekedy nad tým, že by ste využili služby externého producenta?
Mám z tohto kroku mierne obavy. Od môjho nástupu do Stratovarius naše albumy produkoval buď Tolkki alebo Mathias. V posledných rokoch nám vypomáha aj Jani Limatainen, ktorého považujem za šiesteho člena našej kapely, pretože nám pomáha aj s nahrávaním gitár, zborov a tiež prichádza s rôznymi hudobnými nápadmi. Externú spoluprácu ale nevyhľadávame av dohľadnej dobe na tom nehodláme nič meniť, pretože nám to takto vyhovuje.

Albumy “Episode”, “Visions” alebo dvojalbum “Elements” považujeme za vaše pomyselné vrcholy. Ako na túto dobu spomínate?
Ďakujem za tvoje slová. Doba bola úplne odlišná od súčasnej. Neboli žiadne sociálne siete a prišlo mi, že ľudia si všetko oveľa viac vážili. Ľudia na koncertoch boli oveľa odvážnejší a zapálenejší. Dnes si väčšina ľudí vystúpenie natáča na mobilné telefóny a zážitok si už aj tak neužívajú, čo mi príde ľúto. Ale je skrátka taká doba a musíme sa s tým naučiť žiť.

Prebiehal proces skladania a natáčania albumov inak ako v posledných rokoch alebo sa držíte zabehnutých postupov?
Samozrejme, že sa skladalo a natáčalo úplne inak. Všetci sme spoločne trávili čas v štúdiu a natáčali pod dohľadom ostatných hráčov. To už sa dnes nedeje. Vtedy bol bossom kapely Tolkki, ktorý nad všetkým držal pevnú ruku. Vďaka tomu sme my ostatní síce nemali toľko vecí na starosti, ale na druhú stranu nebola takmer šanca presadzovať svoje názory a hudobné nápady, čo mňa osobne veľmi limitovalo a vznikali vďaka tomu hádky. Priznám sa, že na obdobie po miléniu nespomínam úplne s láskou a som rád, že sme to ako kapela zvládli. Od albumu „Polaris“ sa na každé nahrávanie vlastne teším.

Vedeli ste pri nakrúcaní dosiek z deväťdesiatych rokov, že tvoríte niečo legendárne?
Skladby boli skutočne silné. Tolkki mal obrovský talent a dokázal posunúť hranice žánru na oveľa vyššiu úroveň. Osobne považujem za nás míľnik album „Visions“. To je z môjho pohľadu bezchybná platňa, na ktorú som skutočne hrdý. Napriek tomu, že natáčanie nebolo ani v jednom prípade jednoduché, tá námaha za to stála. Z týchto albumov vzišli hlavné hity, ktoré nemôžu chýbať na žiadnom našom koncerte.

V tom čase ste spievali neuveriteľne vysoko, vďaka čomu mnohé skladby dostali oveľa viac energie a sily. Bolo to pre vás ťažké?
Áno. Tolkki neustále vyžadoval, aby som spieval vo veľmi vysokých polohách a ja sám mám tento štýl spevu rád. Milujem energické a vysoko položené vokály v štýle Michaela Kiskeho (Helloween) alebo Roba Halforda. Natáčanie však vždy bolo dosť ťažké, pretože Tolkki požadoval, aby som spieval v úplne neprirodzených polohách. Najväčší teror nastal pri natáčaní „Elementov“ v roku 2002. Tam po mne Tolkki chcel, aby som spieval doslova na hranici elasticity a pre mňa to už bolo veľmi extrémne, že kvôli tomu vzniklo mnoho hádok. Keď si spomeniem na natáčanie skladieb „Papillon“ alebo „Find Your Own Voice“, tak sa mi dodnes ježia chlpy po tele.

Aké skladby označujete za svojich favoritov?
Mám ich veľa. Jediné albumy, ktoré mi sú proti srsti, je náš debut a album Stratovarius z roku 2005. Skladby z týchto albumov nemám príliš v láske a ak vyložene nemusím, tak sa k týmto albumom nevraciam. Osobne považujem za favorita skladbu „Shine in The Dark“ z albumu „Eternal“, v ktorej sa mieša všetko, čo kapelu charakterizuje.

Čo pre vás znamená žáner power & speed metal? Cítite sa ako jeden z najväčších predstaviteľov tohto žánru?
Mám ho rád. Inak by som sa mu profesionálne nevenoval už viac ako tridsať rokov. Je ale pravda, že oveľa bližší je mi tradičný heavy metal a hard rock. Vyrástol som na Deep Purple, Rainbow, Scorpions alebo Whitesnake. Ako jeden z najväčších predstaviteľov sa však necítim. Za toho považujem napríklad Kaia Hansena (Helloween, Gamma Ray).

Váš sklon k hard rocku ste preukázali na sólových doskách. Kedy vás prvýkrát napadlo, že vytvoríte album čisto pod svojim menom?
Keď sme po turné k albumu „Infinite“ s kapelou oznámili pauzu, tak som nechcel len tak sedieť doma v kúte a napadlo ma, že by som mohol urobiť vlastnú dosku, na ktorej by boli skladby, ktoré by som v tom čase v Stratovarius nepresadil. Pri spätnom ohliadnutí musím povedať, že som rád, že som sa na to odhodlal, pretože som tak poslucháčom mohol ukázať, že nechcem byť známy len ako vokalista v speed metalovej kapele.

Váš posledný sólový album „Serenity“ bol vydaný už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Nemali ste ambície v sólovej tvorbe pokračovať?
Nebol na to dôvod. Po odchode Tolkkiho z kapely sme na album Polaris začali skladať my ostatní. Vďaka tomu už nezostával priestor na to, aby som moje nápady skladal do šuplíka pre ďalší sólový album. Všetky nápady vkladám do kapely.

Mimo Stratovarius ste boli aj naďalej činný. Mnohokrát ste hosťovali v rôznych projektoch, z ktorých by som vyzdvihol najmä Cain’s Offering. Ako vznikla spolupráca s Janim Limatainenom?
Keď sa Jani prvýkrát pred rokmi ozval, tak mi to prišlo ako výborný nápad. Hoci má rád podobnú hudbu, akú tvoríme v Stratovarius, jeho skladanie je úplne iné. Vďaka tomu sa dá ľahko odlíšiť jeho tvorba od našej. Natáčanie všetkých albumov prebiehalo v takej pohode, že sme s Janim vo veľmi úzkom kontakte a pravidelne nám pomáha aj v Stratovarius. Inak čas od času rád príjmu ponuku na hosťovaní v rôznych projektoch. Beriem to ako príjemné odreagovanie zo zabehnutého štýlu v našej kapele. Najradšej spomínam na hosťovanie v kapele Warmen, ktorých skladbu „Invisible Power“ považujem za mimoriadne silnú.

Čo hovoríte na krajanov Sonata Arctica?
Vážim si ich a veľmi im fandím. Už v ich začiatkoch som im pomáhal spievať zbory na albume „Silence“ a vedel som, že je v nich obrovský potenciál. Dnes už ich počúvam skôr sporadicky. Popravde ani neviem, či ešte vôbec hrajú power metal, pretože sa od tohto štýlu dosť odklonili. Ich hudba je mi ale aj tak stále dosť blízka.

Kapela Stratovarius existuje už takmer štyridsať rokov. Ako sa pozeráte na to, čo kapela dokázala? Máte ešte nejaké ciele, ktoré by ste si s kapelou chceli splniť?
Nepovedal by som, že by to bol vyložene cieľ, ale chceme natáčať albumy a hrať živé koncerty tak dlho, pokiaľ to len pôjde. Úprimne ani neviem, čo iné by som mal robiť. Keď som mal pred rokmi veľký problém s hlasivkami, tak ma to psychicky takmer položilo, pretože som mal šialené obavy z toho, že už nikdy nebudem môcť spievať. Našťastie je súčasne zdravotníctvo na takej úrovni, že ma dali do poriadku a ja si tak môžem ďalej plniť svoj sen. Som šťastný, že kapela má v rámci žánru taký silný štatút a verím, že s našou zostavou ani v budúcnosti neurobíme nič, čo by našu reputáciu mohlo ohroziť.

V kapele podľa vašich slov panuje skvelá atmosféra. Beriete to ako hlavný dôvod na to, aby ste ako celok fungovali?
Samozrejme. Odchod Tolkkiho v roku 2007 nás ako kapelu nesmierne stmelil a príchod nových členov sme rozhodne nebrali na ľahkú váhu. Pred rokmi sme potom na podporu albumu „Nemesis“ išli jedno z našich najväčších a najdlhších turné v kariére a tam sa nám potvrdilo, že nie sme len kolegovia, ale predovšetkým priatelia a kamaráti. Odvtedy je hranie v kapele ešte väčšia zábava než bola kedykoľvek predtým. Vďaka bohu za to!

Aké sú vaše vzťahy s Timo Tolkkim? Ako hodnotíte jeho hudobnú činnosť od vášho rozchodu?
Z mojej strany žiadne. Viem, že Jens (klávesy) s ním občas komunikuje, ale mne osobne to je viac-menej jedno. O jeho tvorbu sa prakticky nezaujímam a ide úplne mimo mňa. To však neznamená, že by som voči nemu mal nejakú zášť. Len ho skrátka nevyhľadávam, pretože ho vo svojom živote nepotrebujem.

Aké sú plány kapely do budúcnosti?
Po zimnej pauze sa v roku 2025 vydáme odohrať ďalšie koncerty a pripravovať sa na letnú sezónu. V iPhone teraz vidím, že budeme vystupovať opäť v Českej republike v Plzni na Metalfeste, takže sa budeme veľmi tešiť, až si to spoločne užijeme. A pokiaľ sa na začiatku roka nerozhodne inak, tak na jeseň sa vydáme do štúdia ohľadom príprav nového štúdiového albumu.

Zdroj: MF