V našom rádiu RÁDIO Rock SV veľmi radi dávame priestor aj amatérskym skupinám zo Slovenska a Čiech. Veľmi dobre poznáme situáciu v slovenskom éteri a nekomerčné skupiny majú iba pramalú šancu byť predstavené a hrané vo veľkých komerčných rádiách. U nás to robíme trocha inak a dnes vám poskytneme rozhovor so skupinou KONFRONT a ich gitaristom Ganzym.
Na začiatok by bolo najlepšie, keby ste sa predstavili.
Sme pražská kapela Konfront založená v roku 2011. Tvoria ju traja slováci a rytmickú sekciu dopĺňajú dvaja českí bratia. Hráme mix HC/metal/punkrock
Je ťažké udržať všetkých členov pohromade, keďže z hudby nemáte vlastne žiadny poriadny príjem?
Ani nie. Každý mame svoju prácu. Hudbe sa venujeme v rámci voľného času par hodín týždenne na skušobni kde pilujeme setlist alebo makáme na nových veciach. Väčšina z nás už má deti, niektorí sú už aj dedečkovia 🙂 , ale čas sa vždy nájde.
Ako sa financujete a viete pokryť náklady na nahrávanie, aparatúru a koncerty hudbou?
Keď sa zadarí a nie je nejaký lockdown a podobne obmedzenia, tak sa po víkendoch hraním dokážu zarobiť aj nejaké menšie peniaze. Z toho si samozrejme zaplatíme akurát tak naftu a ten zvyšok putuje do kasy kde šetríme na štúdio, videoklip, merch atď. Trvá to ale večnosť.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste začal hrať rockovú hudbu? Kto bol vašim vzorom na začiatku a zmenilo sa to časom?
Každý to mame samozrejme inak. Ja osobne som sa dostal k tvrdšej muzike v cca 11 rokoch cez staršieho brata a starších deciek zo sídliska, ktorí už drtili metal. Moja prvá srdcovka ale ešte pred tým bol Elán a neskôr Tublatanka. Potom v 90tkach ma totálne pohltil death metal. Tu niekde som sa začal pri magneťáku učiť prvé covery. Vzory som nikdy nemal. Mal som odjakživa rád celu skalu žánrov a viac-menej ma zaujíma hlavne pesnička a ako na mňa funguje, než ci je to metal alebo punk alebo niečo iné. Nevadí mi ani keď zabehnutá kapela v priebehu kariéry skúša rôzne experimenty a vzdiaľuje sa svojim korenom. Vzniklo tak spustu albumov, ktoré najprv fans hejtovali a potom si k nim postupne našli cestu.
Je ťažké nájsť vydavateľa, alebo je lepšie publikovať sám vzhľadom na internet?
Nie je to až také ťažké. Aj tak si kapela zaplatí štúdio sama a dodá hotovú muziku aj s obalom. Vydavateľ potom podľa toho aký je veľký, ti môže pomôcť dostať muziku k ľudom. V lepšom prípade ti urobí niekde reklamu po časákoch, na nete atď. a väčšinou to buchne do katalógu a hotovo. Všetko je o peniazoch.
Čo ste doteraz vydali?
Debut „Individuality“ 2016 na CD a minulý rok „Versus“ na CD a vinyloch.
Ako tvoríte pesničky, ako ich nahrávate?
Tvoríme old school spôsobom. Prinesie sa nápad na skúšobňu a tam sa do toho zapojí cela banda a kým nie sú všetci spokojný, tak to tuníme. Niekedy sa použije len niečo, napr. refrén alebo sloha ale niekedy to ide ako po masle a je to hotové hneď za skúšku. Väčšinu nápadov nosí spevák Erik a basák Burina.
Kde beriete inšpiráciu na texty?
Texty si píše Erik. Námety mu sem tam nejaké nadhodíme. Keby nie, tak by bral inšpiráciu iba sledovaním večerných sprav a to by boli všetky texty iba plne zloby a nenávisti. Mohli by sme rovno začať rúbať grindcore 🙂
Aká je vaša najobľúbenejšia pesnička, ktorú ste doteraz vytvorili a prečo?
Trúfam si tvrdiť, že každý z kapely ma inú najobľúbenejšiu pesničku. Ja osobne mam najradšej skladbu „Vstávaj“. Je to song ktorý dáva nádej, že nie je až tak zle.
Kde si vás fanúšikovia môžu vypočuť a možno si aj kúpiť váš materiál?
Ideálne je zavítať na naše FB stránky, kde pravidelne chŕlime info čo máme nového, kde hráme, aký mame novy merch, muziku atď. Keby mal niekto záujem o fyzicky nosič posledného albumu, tak CD alebo vinyl si môže objednať u nás. Stačí nám napísať na FB alebo na email ktorý je tam uvedený. Inak sa obidva albumy plus jeden živák sa dajú počuť aj na Aple music, Tidal, Spotify atď.
Ako organizujete koncerty, je to pre vás náročné a koľko ľudí príde na takéto koncerty?
Organizujeme toho malo. Par krát do roka v Prahe. Jazdime skôr hrávať na pozvanie organizátorov po celej ČR a sem tam aj SK. V lete sa vždy tešíme na festivaly. To býva dosť nadupané. Niekedy dvojkoncerty, sem tam aj trojak za víkend. Parádne sa odreagujeme a spojíme prijemne s užitočnym.
V ktorých krajinách ste hrali a kde ste sa mali najlepšie, kde je dav najšialenejší?
Hrávame len CZ a SK. Na nejaké turné po európskych štátoch už sme starí. Mame rodiny a treba ich uživiť. Undergroundom to ale nejde.
Čo si myslíte o digitálnom vydaní a je to lepšie ako CD alebo LP?
Je to treba aj takto. Lepšie to ale rozhodne nie je. Možno praktickejšie. Tiež používam Tidal v aute, alebo do slúchadiel. Ale doma si púšťam zasadne vinyly. Čumím do bookletu a dám si vždy cely album. Ma to svoje kúzlo.
Bola rocková hudba v minulosti úprimnejšia ako dnes?
Ťažko povedať. Staré kapely začínajú používať backing trax na pôdiach. Už ani nevieš, čo je naživo a čo pustene z playbacku. Česť výnimkám. Mladý sa tým ani netaja, že bez notebooku nevedia odohrať koncert 🙂
Ako sa pozeráte tú kopu podžánrov v rockovej hudbe, je to pre rock dobré alebo ho to ničí?
Ja mam rád všelijaké podžánre a žánrové križovatky. Všimol som si, že v poslednej dobe zaujmu najviac exotické kapely ako The Hu alebo tí maurovia Alien Weaponry alebo ten bloodywoodsky numetal. Častokrát je ale na nich zaujimavá iba ta exotika. Dobrý song chyba.
Čo by ste zmenili vo svete rockovej hudby a radi by ste sa vrátili do doby pred internetom, ak si to vôbec pamätáte?
Zmeniť nemám šancu nič. Keby som mal, tak zabránim smrti Dimebaga, utnem popularitu grunge a zruším to, čo začal Napster 🙂 Na časy pred internetom každý rád spomína. Ale je to samozrejme super vynález. Neskutočné informácii. Ale väčšina ľudí moc neprahne po informáciách, ktoré by ich obohatili, ale stačí im nejaké tie drby, skryt sa za nick a vytrubovať do sveta nezmysly na sociálnych sieťach, sem tam stiahnuť nejakú muziku alebo film na piráta a tak.
Nakoľko dôležitá je podpora lokálnej scény a vedeli by ste vyzdvihnúť kapelu z vášho okolia, ktorú by si odporučili našim čitateľom?
Konfront nepatrí do žiadnej konkrétnej scény. Na punkáčov sme moc tvrdí, na metalistov zase mäkkí, na HC moc melodickí a malo vyhranení. V kotli pod pódiom vidíš rozličné typy ľudí. V Prahe hráme samozrejme radi. Vždy na nás príde kopa kamošov a radi sa s nimi vždy vidíme a popijeme čosi z drinkov. Dosť početná je aj slovenská menšina, ktorá na nás chodí. Inak žiadnu spriaznenú kapelu v Prahe nemáme. Skôr v iných kútoch CZ.
Ako vidíte terajšiu situáciu vo svete a ako sa podľa vás bude vyvíjať? Opäť nás uväznia lockdownom, vystrašia alebo možno pošlú do veľkej vojny?
O politiku sa od istej doby absolútne nezaujímam. Správy som prestal pozerať, keď každý deň strašili číslami a Babiš vyskakoval pomaly z každej konzervy. Od tých čias lepšie spávam a vôbec mi to nechýba. Veciam, ktoré nemôžem ovplyvniť nevenujem pozornosť. Nejaký covid neriešim. Mal som ho par krát a beriem to tak, že je tu a musí sa s nim žiť ako s chrípkami a podobne. Ťažko ale povedať, čo na nás zase vymyslia a komu sa to hodí do krámu. Za všetkým sú prachy. Zdravie obyvateľstva rozhodne nie. Inak čo sa týka vojen, tak tie vždy boli a budú. Ľudia to tak proste majú. V tejto, čo je za rohom, fandíme jasne Ukrajine. Veľa ľudí by ani táto vojna nezaujímala, keby ju nemali pod nosom a nebáli sa, že sa ich to bude o chvíľku možno týkať tiež…
Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom a poslucháčom a prečo by mali počúvať práve vašu skupinu v mori kapiel, ktoré sa im každý deň ponúkajú?
Buďte k sebe tolerantnejší. Nie je iba čierna a biela, len vpravo alebo vľavo. Tato spoločnosť je už aj tak dosť polarizovaná, kapely sa rozchádzajú kvôli názoru na politiku alebo očkovanie. Konfront tieto sračky vždy ustal. Vždy budeme nastavovať zrkadlo spoločnosti našimi textami a po hudobnej stránke si vždy pôjdeme mimo nejaké trendy – len ten svoj poctivý mix HC, punku, rocku a metalu. Vidíme sa na koncerte v kotli a určite potom aj na bare, kde môžeme pokecať o čomkoľvek. Držte sa a hlavne podporujte CZ a SK scénu.