
V našom rádiu RÁDIO Rock SV veľmi radi dávame priestor aj amatérskym skupinám zo Slovenska a Čiech. Veľmi dobre poznáme situáciu v slovenskom éteri a nekomerčné skupiny majú iba pramalú šancu byť predstavené a hrané vo veľkých komerčných rádiách. U nás to robíme trocha inak a dnes vám poskytneme rozhovor so skupinou ELIS.
Je ťažké udržať všetkých členov pohromade, keďže z hudby nemáte vlastne žiadny poriadny
príjem?
Pre našu kapelu, nie je ťažké držať kapelu pokope. Hudbu robíme skôr pre osobný pocit
a zadosťučinenie než pre peniaze. Je to vec ktorá nás baví a máme pre ňu všetci isté nadšenie.
Prachy vtedy idú viac bokom.
Ako sa financujete a viete pokryť náklady na nahrávanie, aparatúru a koncerty hudbou?
Financovanie kapely riešime asi tak, ako drvivá väčšina amatérskych kapiel na Slovensku. Každý
člen kapely je zodpovedný za svoje vybavenie, ktoré potrebuje nato aby hral. Spoločné veci už
potom riešime spoločne. Nahrávanie, koncerty, náklady na presuny a podobne si delíme rovným
dielom. Zodpovedne môžeme vyhlásiť, že zatiaľ sme hudbou ešte nezarobili žiadne prachy, ale to zatiaľ ani nie je naším cieľom.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste začal hrať rockovú hudbu? Kto bol vašim vzorom na začiatku a
zmenilo sa to časom?
Všetci členovia kapely majú určitý hudobný smer, ktorý nás ovplyvňuje. V našej kapele vládne dosť
značná diverzita čo sa hudobných žánrov týka. Je to zároveň asi aj cítiť z našej hudby. Jeden má
rád tvrdšiu muziku (metal, heavy metal) iný zase je zaťažený viac na rock, grunge, alebo progresívny smer.
Tieto hudobné vplyvy majú zase za následok občas dosť zaujímavé výsledky pri tvorbe skladieb.
Je ťažké nájsť vydavateľa, alebo je lepšie publikovať sám vzhľadom na internet?
Musíme priznať, že hneď ako sme dali kapelu dokopy a začali skladať vlastné piesne ani nepadla
myšlienka hľadať vydavateľa (štandardné vydavateľstvo). Dnešná doba ponúka aj mladým
a neznámym kapelám dosť možností ako skúsiť dostať vlastnú tvorbu k ľudom. Internet je
jednoznačne najrýchlejšia a najjednoduchšia cesta. A tak sme ju využili. V mainstreamových slovenských rádiách sme s pretlačením našej tvorby do playlistov zatiaľ úspech nemali, iba do pár nezávislých internetových rádií . Ale tak snáď možno raz započujeme naše piesne aj z voľných vlnových dĺžok.
Čo ste doteraz vydali?
Zatiaľ sa nám podarilo vydať 3 skladby dostupné na streamovacích platformách a na našom
YouTube kanáli. Jedná sa o piesne Kľukatá cesta, Robiť a najnovšie Stáva sa.
Ako tvoríte pesničky, ako ich nahrávate?
Čo sa týka procesu tvorby tak, väčšinou niekto z kapely príde s nejakým nápadom. Či sa už jedná
o zaujímavý riff, alebo časť piesne, prípadne celá melódia. V skúšobni sa do procesu následne
zapoja ostatný členovia, ktorý pridajú istú dávku vlastného pohľadu a potom vznikne produkt ELIS.
Bez toho, aby prispeli ostatný členovia by to nebolo úplne ono. Piesne po ich „utrasení“ a „vyzretí“ nahrávame tak, že bicie, spevy a vokály sa nahrávajú v štúdiu. Gitarové party a basgitarová linka sa nahráva doma. V štúdiu sa potom nahrané veci spoja a pripravia na export pre reamping a master. Zatiaľ sme naše skladby dokončovali v kanadskom štúdiu Phase One. Internet v dnešnej dobe ponúka možnosti ako sa dostať k rôznym spoluprácam aj v zahraničí.
Kde beriete inšpiráciu na texty?
Texty v našej kapele sú asi to čo nás v súčasnosti najviac brzdí v tvorbe. Sme ľudia, ktorí sa len tak
nezmieria s niečím čo „nechytí za srdce“. Texty piesní, ktoré sme doteraz vydali napísala Michaela
Záhorcová. Tie texty pre nás mali veľkú nadčasovosť a boli pre našu tvorbu ako stvorené. Nie je
ľahké napísať kvalitný text, tak aby sa dal v piesni použiť a sadol spevákovi ako sa hovorí „do úst“. My v kapele sme pár textov napísali aj sami, len tie piesne ešte čakajú na svoje vydanie. Čo sa týka inšpirácie, tak u nás platí, že život sám je dostatočnou inšpiráciou.
Aká je vaša najobľúbenejšia pesnička, ktorú ste doteraz vytvorili a prečo?
Pre každého člena kapely môže byť najobľúbenejšia iná pieseň. Popravde museli by sme asi
hlasovať, ktorá by to bola (ak by sme sa vôbec zhodli ). Každá pieseň má za sebou istú dávku
driny, u niekoho viac a u niekoho menej. Bolo by to určite dosť individuálne.
Kde si vás fanúšikovia môžu vypočuť a možno si aj kúpiť váš materiál?
Najjednoduchším spôsobom ako sa dostať k našej hudbe je navštíviť buď Apple music, Spotify,
YouTube alebo náš profil ELIS na Facebook. Tu sú naše skladby dostupné. K zakúpeniu zatiaľ
nemáme žiadne produkty. Radi budeme už zato, že si ľudia pustia našu hudbu, prípadne zanechajú
komentár na youtube.
Ako organizujete koncerty, je to pre vás náročné a koľko ľudí príde na takéto koncerty?
Čo sa týka koncertov tak v kapele zastávame názor, že dnes už ľudia až taký záujem o živú hudbu
neprejavujú. Ako kapela, ktoré nemá silné promo, alebo za ktorou nestojí zvučné meno to vnímame
dosť často. Vybaviť koncert alebo sa dostať na zoznam kapiel na nejakej akcii sa ešte celkom darí,
ale potom s návštevnosťou je to už horšie. Toto určite pociťujú aj organizátori akcií. My ako kapela sme zatiaľ samostatný koncert neorganizovali. Zatiaľ sme vždy boli súčasťou nejakej väčšej akcie. Pár koncertov sme absolvovali aj takých, že sme hrali viac menej pre zvukára (ale bol spokojný a užíval si to ).
Neskutočne sa tešíme na ten pravý koncert kedy v hľadisku uvidíme ľudí, ktorí sa budú baviť na našu hudbu. Bude to asi to najväčšie zadosťučinenie za ten strávený čas v skúšobni a čas strávený vláčením aparátu z tretieho poschodia hore dole.
V ktorých krajinách ste hrali a kde ste sa mali najlepšie, kde je dav najšialenejší?
Zatiaľ sme absolvovali koncerty len u nás doma na Slovensku. Tým, že sme kapela, ktorá si zakladá
na slovenských textoch držíme sa zatiaľ vo vnútrozemí. Ale snažíme sa dostať aspoň do susedných
Čiech. Tam by sme si fakt radi zahrali. Samozrejme, nebránili by sme sa žiadnej ponuke na živé
hranie, len nech je tam príjemne teplo, zvyšok už zvládneme.
Čo si myslíte o digitálnom vydaní a je to lepšie ako CD alebo LP?
Našu hudbu zatiaľ vydávame len digitálne. Je to menej nákladné pre neznámu kapelu a nevyžaduje
si to ďalšie náklady na distribúciu a zhmotnenie produktu. Ale v budúcnosti by sme radi vydali naše
prvé EPčko aj vo fyzickej forme a ponúkli ho ľuďom. Uvidíme ako to dopadne. Čo sa týka hudby, ktorú si mi kupujeme, tak svoje najobľúbenejšie kapely určite vlastníme vo fyzickej forme. Sme stará škola. Ale pre každodenné počúvanie kdekoľvek je digitálna verzia hudby už pri dnešných možnostiach nevyhnutná.
Bola rocková hudba v minulosti úprimnejšia ako dnes?
Úprimnosť hudby záleží od úprimnosti ľudí, ktorí ju tvoria. Pokiaľ má dnes niekto pocit, že hudba
nie je úprimná, tak otázka skôr znie či ľudia ktorí ju produkujú sú úprimný. Rocková hudba
dokázala v minulosti a myslím, že aj dnes preniesť na ľudí o čosi širšiu škálu pocitov ako pri iných
žánroch. Ale tak isto ako v každej oblasti existujú výnimky. Ako sme uviedli, je to skôr o ľuďoch, ktorí tvoria hudbu.
Ako sa pozeráte tú kopu podžánrov v rockovej hudbe, je to pre rock dobré alebo ho to ničí?
Nemyslíme si, že by diferencovanie rockovej hudby nejak ubližovalo tomuto žánru. Rocková hudba
už niekoľko krát ukázala, že ju nič nezastaví. Ľudia vyvíjajú svojej schopnosti a posúvajú sa
dopredu. Taktiež mnohý do tvorby vnášajú iný pohľad na hudbu, spoločnosť, dianie okolo seba. To
všetko má potom za následok rozdiely v rámci rockovej hudby. Pojem rocková hudba vnímame ako množinu združujúcu niekoľko podžánrov. Ale celkovo si aj tak myslím, že je jedno či niekto hrá rock, metal, death metal, speed metal, power metal, grind alebo „samopal metal“, dôležité je, že si to nájde svojich fanúšikov.
Čo by ste zmenili vo svete rockovej hudby a radi by ste sa vrátili do doby pred internetom, ak si to
vôbec pamätáte?
Aby ľudia odložili smartfóny a začali sa opäť baviť tak ako pred nástupom kamier v mobiloch,
bývala to celkom iná atmosféra.