Rozhovor: Skupina Type Six

Na začiatok by bolo najlepšie predstaviť sa.

Kev: Ahoj, my sme Kev a Niki z Type Six. Sme štvorčlenná dark-pop metalová kapela z Viedne v Rakúsku a nedávno sme začali vydávať našu hudbu do sveta.

Je ťažké udržať všetkých členov pohromade, keďže možno nemáte žiadny skutočný príjem z hudby?

Kev: Každý jednotlivý člen je v hudobnej hre už viac ako desať rokov, takže vieme, aké ťažkosti so sebou prináša byť mladou kapelou, no stále nachádzame motiváciu to robiť, pretože veríme našej hudbe a silným stránkam, ktoré prinášame. Každý z nás má stále svoju každodennú prácu v rôznych oblastiach. Niektorí v hudbe, iní v sociálnej práci, no cieľ si strážime. Pre nás je to zdieľanie našej hudby a našej vízie.

Ako sa financujete a pokrývate náklady na nahrávanie, aparatúru a koncerty hudbou?

Kev: Ako už bolo spomenuté, všetci sme robili hudbu v iných kapelách (okrem Niki), takže vieme, aké náklady so sebou prináša to, že sme vznikajúcou kapelou. Na vybavenie si každý člen v priebehu rokov zhromaždil svoje vlastné vybavenie, ale nikdy toho nie je dosť, však?

Čo Vás priviedlo k tomu, že ste začali hrať rockovú hudbu? Kto bol Vaším vzorom na začiatku a zmenilo sa to časom?

Kev: Všetci pochádzame z rôznych prostredí, ale všetci sme inšpirovaní množstvom kapiel z ranej metalcorovej scény. Pre mňa osobne mali veľký vplyv kapely ako Avenged Sevenfold, Bleeding Through a ďalšie kapely Orange County, ale keďže berieme inšpiráciu aj z toľkých iných žánrov, je ťažké to určiť. Hlavný vplyv, ktorý je nový, je vplyv mojich kolegov z kapely. Som nesmierne nadšený, že môžem spolupracovať s takými talentovanými hudobníkmi.

Niki: Okrem metalcorových kapiel, ktoré všetci milujeme, progresívny metal a nedávno elektronická hudba skutočne ovplyvnili môj vkus v hudbe a štýl písania/skladania. Moje obľúbené kapely, ktoré ma na začiatku ovplyvnili, boli Trivium, Killswitch Engage a podobné kapely, ktoré sa zameriavali na skutočne melodické písanie piesní. Keďže som tak dlho počúval metalovú hudbu, môj pohľad na to, čím pieseň vyniká, sa v priebehu rokov skutočne veľmi zmenil.

Je ťažké nájsť vydavateľa, alebo je vzhľadom na internet lepšie vydávať sám?

Kev: Myslím si, že v počiatočných fázach našej kariéry je jednoduchšie a lacnejšie publikovať samostatne. V budúcnosti, keď získame čoraz väčšiu publicitu, by bolo zaujímavé spolupracovať s vydavateľskou spoločnosťou, ale to uvidíme v budúcnosti. Pokiaľ neutrpí výsledok našej hudby, nevidím problém s treťou stranou v budúcnosti.

Čo ste doteraz vydali?

Kev: Vydali sme tri single, The Burrow, Blood Moon a Misfit, všetky od októbra. Spätná väzba bola zatiaľ skvelá a nemôžeme sa dočkať, kedy budete počuť, čo sme v štúdiu tvorili za posledných pár mesiacov.

Ako tvoríte pesničky, ako ich nahrávate?

Kev: Zvyčajne som to ja, kto prichádza s bláznivým nápadom z chaosu, ktorý nazývam môj mozog, a akonáhle poznáme smer, každý pozná svoje silné stránky, tak ich použijeme pre rôzne skladby alebo rôzne časti skladieb, aby sme napísali tú najlepšiu hudbu, akú vieme.
Niki: Som naozaj rád, že môžem povedať, že každý člen pozná svoje nahrávacie zariadenie. Takže zatiaľ čo uprednostňujeme spoločné písanie (väčšinou v suteréne Keva), môžeme robiť veľa nahrávacieho procesu z našich individuálnych domovov, čo skutočne urýchľuje náš proces dokončovania skladieb a následného presunu do štúdia, aby sme všetko pekne vypilovali.

Kde beriete inšpiráciu na texty?

Kev: Veľa píšem o osobných skúsenostiach, ale vždy ma ovplyvňovali filmy, najmä horory a sci-fi, a tiež knihy. Snažím sa nájsť správnu rovnováhu a nechávam svoje osobné príbehy ovplyvňovať aj inými.

Aká je tvoja najobľúbenejšia pesnička, ktorú si doteraz napísal a prečo?

Kev: Pre mňa osobne je to nevydaná pieseň s názvom „Dear Gravity“. Myslím, že je to zatiaľ jeden z mojich najlepších textov. Je to úplne vymyslený príbeh a zdalo sa mi vtipné a trochu ironické, že ho považujem za jeden z mojich najlepších, pretože nie je ovplyvnený mojimi životnými skúsenosťami. Neviem sa dočkať, kedy to pustím do sveta.
Niki: The Burrow má v mojom srdci špeciálne miesto. Pre mňa to bola prvá skladba, ktorú som videl rásť od začiatku procesu písania až po finálny mix v štúdiu a som naozaj hrdý na to, ako to dopadlo! Kev a ja sme skladbu napísali na úplnom začiatku projektu a bola to prvá skladba, ktorá vznikla z nášho spoločného tvorenia hudby a odštartovala to, čo dnes nazývame Type Six.

Kde si Vás môžu fanúšikovia vypočuť a ​​možno aj kúpiť tvoj materiál?

Niki: Všetky naše skladby vydávame na Spotify, Apple Music a na všetkých hlavných hudobných platformách. Ak nás chcete ďalej podporovať, sledovanie nás na Instagrame vždy oceníme.

Ako organizujete koncerty, je to pre Vás náročné a koľko ľudí príde na takéto koncerty?

Kev: Máme plán a prvým krokom je nájsť bubeníka. Takže bubeníci: ak to čítate, neváhajte nám napísať na Instagram!

V ktorých krajinách ste hrali a kde ste sa mali najlepšie, kde je dav najšialenejší?

Kev: Vždy je skvelé hrať show v rodnom meste a vidieť okrem fanúšikov aj rodinu a priateľov, ale najšialenejšia krajina je úprimne Slovensko. Počas turné som odohral koncert v klube Colloseum v Košiciach a tam boli ľudia obzvlášť blázni! 🙂

Bola rocková hudba v minulosti úprimnejšia ako dnes?

Niki: Záleží na tom, ako to vidíte. Stalo sa oveľa dostupnejšie vytvárať hudbu bez podpory vydavateľstva, čo skutočne demokratizovalo celý proces tvorby a vydávania hudby. Myslím si, že je skvelé, že ľudia teraz môžu produkovať svoju vlastnú hudbu, a som si istý, že množstvo skvelých a inovatívnych kapiel je teraz schopných byť úspešných, ktoré možno predtým nezískali uznanie, aké si zaslúžia.

Ako sa pozeráte na množstvo podžánrov v rockovej hudbe, je to pre rock dobré alebo ho ničí?

Niki: Z pohľadu poslucháča môže byť užitočné mať všeobecnú predstavu o tom, čo dostávate, skôr než sa rozhodnete počúvať kapelu, najmä ak máte radi divné veci. Na druhej strane to môže viesť k menej kreatívnemu písaniu piesní, ak sa kapely snažia dodržiavať nejaký žánrovo špecifický vzorec. Myslím si, že skvelé kapely ako Gojira a Make Them Suffer v metale vždy vyniknú bez ohľadu na akýkoľvek podžáner, do ktorého sa ich pokúsite vtesnať, pretože od prvých sekúnd každej skladby viete, že sú to oni. Pre nás v Type Six nevytvárame hudbu, ktorá by sa hodila do konkrétneho subžánru a skôr sa snažíme nájsť na scéne vlastný hlas.

Čo by ste zmenili vo svete rockovej hudby a rád by si sa vrátil do doby pred internetom?

Kev: Bolo by skvelé byť len hudobníkmi a nemuseli sa celý deň zaoberať sociálnymi sieťami, ale tak sa veci dnes majú. Sťažovať sa nemá zmysel. Buď môžete byť súčasťou hry, alebo jednoducho nie. Naša hudba má potenciál a ja chcem, aby ju počul svet a aj nová generácia. Je to zábavný biznis a my sme tu na to, aby sme sa zabávali.

Aká dôležitá je podpora lokálnej scény a mohli by ste vyzdvihnúť kapelu z Vášho okolia, ktorú by ste odporučili našim čitateľom?

Kev: Niekedy sa mi to nezdá, ale myslím si, že naša lokálna scéna je v dobrých rukách. Ak máte radi ťažšie veci, určite by ste si mali pozrieť moju starú kapelu Street To The Ocean. Ich nová hudba je droga a ja chcem poriadne zakričať môjmu kamarátovi Alexovi z Gyfthu. Vážne! Choď ich počúvať. Ich najnovší album je šialený! Ale nezabudnite ukázať trochu lásky aj svojim chlapcom z Type Six.