SMRŤ SI HOVORÍ ROCK’N’ROLL: Chuck Schuldiner

Svoju kapelu pomenoval Death. „Smrť“. Je považovaný za otca death metalu. Chuck Schuldiner 13. decembra 2001 tri minúty pred štvrtou popoludní, pre tisíce fanúšikov úplne neočakávane, zomrel.

Muzikant zomrel vo veku, keď sa o človeku – nota bene talentovanom – zvykne hovoriť, že „má ešte všetko pred sebou„. Chuck mal hlavne mnoho za sebou. Posledný tanec smrti nevydržal a v ten deň tak aj Smrtka konečne dostala svoje meno. Bola to divná, smutná maškaráda.

Smrť má meno

Pred novembrom 1989 sme boli, teda my, ktorí sme holdovali rockovej hudbe, milostivo ušetrení prvotných šokov. Nové albumy sa k nám dostávali s časovým oneskorením, Hendrix pribudol až po smrti, Deep Purple po rozpade, Black Sabbath po preskupení klasickej zostavy a tak ďalej. Istota je istota. Keď sa neskôr februárom 1990 definitívne prešlo na kompaktné disky, už každí o Death vedel takmer všetko. To už mal súbor na konte albumu tri. Dnes sú v štúdiách vedľa seba vyrovnaných sedem a už dávno predstavujú rovnakú istotu. Ďalšie nepribudnú.

Ako popísať zážitok z prvého počúvania debutu Scream Bloody Gore? Iste, v tom čase už nejaký ten piatok ničila sluchovody milovníkov tej najtvrdšej muziky albumu Kill’Em All, Reign In Blood, Welcome To Hell alebo Spreading The Disease (iste netreba dosadzovať mená príslušných kapiel). A predsa sa Death podarilo posunúť hranicu agresivity, brutality a mystiky ešte o nejaký ten kúsok ďalej. Tie albumy sú zničujúcou erupciou rýchlosti, omračujúcou jazdou do pekiel, výbuchom sto rokov spiaceho vulkánu. Oceľové vlákna medzi svietiace lebky zombie, civiace z tmy jaskynného pandemonia a všetko to rozbleskol neobyčajne mučivým jakom a chropotom. Zrodil sa tzv. death metal.

Dr. Death

Charles „Chuck“ Schuldiner sa narodil 13. mája 1967 v Orlande a v pätnástich rokoch založil kapelu Mantas, prajadro nielen Death, ale aj spriaznených Massacre. V druhej polovici 80. rokov sa v USA (a hlavne na Floride) zrodili pod Chuckovým vplyvom určujúce a dodnes v mnohom žánrovo neprekonané súbory. Okrem spomínaných Death a Massacre aj Morbid Angel, Cynic, Deicide, Obituary, Cannibal Corpse, čierna vlna sa neskôr preliala do Európy a death metal stál v prvej polovici deviatej dekády minulého storočia na vrchole popularity a celosvetového boomu. Neobyčajne muzikantsky aj skladateľsky talentovaný Schuldiner (hoci Američan, číta sa jeho meno nemecky, teda šuldiner) každým albumom posúval hranice žánru, od ortodoxného gore štýlu cez tzv. techno death až k čírej progresii. Čo zostalo, to bol vypätý a charakteristický záhrobný vokál. Pod ním bujniela hudba ako príznačné vlny večne nepokojného oceánu. Mal jasnú víziu, preto sa často hádal so svojimi spoluhráčmi, ktorí sa každým albumom Death prestriedávali. Tým, že však držal pevne opraty vo svojich rukách, bola prvotriedna kvalita nahrávok zaručená na sto percent. 

„Som strašne nespokojný, hlavne sám sebou. Viem, že stále hrám, spievam a skladám stále len priemerne, možno ale, že na viac nemám,“

Znel jeden z jeho častých kritických šľahov na vlastnú adresu. Pri koncertoch bol plne sústredený, na rozdiel od štylizovanej spektakulárnych pódiových prezentácií iných žánrových kapiel a rezignoval na sekundárne efekty a túžil ponúkať hudbu ako kryštalický výlisok umeleckého vyjadrenia.

Každá z dosiek Death je vo svojej podstate fenomenálnou ukážkou inštrumentálnej brilancie, neopakovateľnej atmosféry a mnohokrát aj závažných textových posolstiev. Scream Bloody Gore (1987) je vstupom do pekiel. Leprosy (1988) je temnou expedíciou očistcom. Spiritual Healing (1990, s gitaristom Jamesom Murphym) inštrumentálnym skvostom na plastickom pozadí brutality. Human (1991) cyberpriestorovým infernom tisícov farieb. Individual Thought Patterns (1993) geniálnou zmesou agresie strunovej nirvány. Symbolic (1995) vrcholom spätosti noci a dňa, smrteľných kŕčov a bolesti zrodu. The Sound Of Perseverance (1998) potom epilógom, dusivým outrom tempových zmien a výšľahov farieb.

Medzi predposledným a posledným opusom Death zrealizoval Chuck jediný album The Art Fragile Of Existence bočného, ​​powermetalového projektu Control Denied, na ktorý bol rovnako ako sa patrí hrdý.

Scream in peace

V roku 1999 sa po dlhotrvajúcich motorických a psychických problémoch rozhodol navštíviť lekára a diagnóza je zdrvujúca – nádor na mozgu. Navyše menej obvyklý, preto horšie liečiteľný. K tomu všetkému sa pridávajú hudobníkovi finančné ťažkosti, pretože nie je zdravotne poistený. Chuck aj jeho rodina zalarmujú fanúšikov po celom svete, ktorí prispejú nemalými čiastkami na lekársku starostlivosť. Promptne je vydané aj live CD Death. Najdôležitejšia operácia je naplánovaná na 1. októbra 2001. Zákrok, ktorý v San Franciscu vykonávajú dvaja špičkoví chirurgovia Jablons a Mann, trvá plných osem hodín. Všetko vyzerá dobre, deväťdesiat percent zhubného nádoru je úspešne vybraté. Chuck podstupuje drsnú chemoterapiu, jeho zdravotný stav sa však náhle horší, nezaberajú ani základné lieky, kolabuje celý metabolizmus aj centrálny nervový systém. Schuldiner 13. decembra zomiera vo veku 34 rokov.

Je to šok nielen pre jeho priaznivcov, ale aj pre mnohých kolegov-muzikantov. 

„Som neobyčajne smutný,“ hovorí Max Cavalera, „Death mali na začiatky Sepultury zásadný vplyv. S Chuckom som si vtedy vymenil pár listov, dokonca mi sám nahral na kazetu Scream Bloody Gore ešte pred oficiálnym vydaním.“ Frontman Napalm Death Barney Greenway dopňuje: „Všetci v kapiel sme boli fanatickí fanúšikovia Death. Tie prvé tri albumy sú skvelé.“ „Chuckova smrť je tragédia,“ pridáva sa aj predák Cathedral Lee Dorrian, „jeho vplyv na extrémny rock je masívny, skoro sa nedá popísať slovami. Bol to tiež veľmi inteligentný a citlivý človek, bude tu strašne chýbať.“

Keď vydýchol naposledy, mal presne 34 rokov a 7 mesiacov.