Nočná mora v ulici Bulsara: Freddie je mŕtvy! 24. novembra 1991 bola svetová rockumilovná obec konfrontovaná s nadmieru bolestnou správou. Zomrel totiž Freddie Mercury . Nenapodobiteľný spevák britských Queen , keď nevydržal nerovný súboj s nočnou morou konca 20. storočia, chorobou AIDS. Monštrózna pieta 20. apríla 1992 vo Wembley bola potom živým dôkazom Mercuryho nesmrteľného fenoménu.
Rockový showbusiness ako by nectil všeobecne platné fyzikálne zákony. Vo chvíli, keď zdrvený spevák oficiálne oznámil, že trpí nevyliečiteľnou stratou imunity, bol takmer zbožštený a tento fakt sa po jeho skone ešte prehĺbil. A pritom Freddie Mercury svojím životom i smrťou napĺňal čítankový príklad o roztopašnom až hedonistickom spôsobe existencie, ktorý ho nevyhnutne doviedol k skorému koncu. Freddie bol homosexuál. Výstredník. Dekadent. A predsa. Vlastne práve preto, veď sa predsa pohybujeme v intenciách hudby zvanej rocková.
Viac ako inokedy v prípade Mercuryho platí, že sa v prvom aj poslednom prípade počíta hudba, v ktorej bol zainteresovaný, a všetko ostatné je iba rockovým chocholom, ktorý niekto nosí sakra vysoko a pláka ním na všetky strany a druhý ho takmer nepotrebuje. Mercury bol navyše skvelý spevák. Odzbrojujúce. A albumy, ktoré s Queen nahral, sú v prevažnej väčšine nezabudnuteľné.
Rodák z exotického Zanzibaru (kde sa narodil 5. septembra 1946 ako Frederic Bulsara) sa stretol s jadrom neskorších Queen vo vysokoškolskom súbore Smile. Čakali tam na neho už gitarista Brian May a bubeník Roger Meadows Taylor . Keď štvoricu čoskoro doplnil basgitarista John Deacon, zrodila sa hardrocková Kráľovná. Skvelá rytmika, úplne originálne zvuky Mayových gitár a Mercuryho fantastický hlas s neprepočuteľnými opernými akcentmi, to všetko dalo v neskorších rokoch vzniknúť albumom, ktoré, hoci na hardrockových koreňoch založené, zneli úplne inak ako všetok britský bigbít onej doby. Spomeňte skladby ako napríklad Bohemian Rhapsody , We Are The Champions, Mustaph Ibrahim, We Will Rock You, Tle Your Mother Down, Jealousy a množstvo ďalších…
A napriek tomu bol Freddie Mercury ešte viac ako brilantný spevák, fantastický šoumen a úžasný rockový frontman. A boli to Queen, ktorí raz a navždy naštartovali filozofiu videoklipov ako organické a jednoliate súčasti hudobnej reči nezabudnuteľným megahitom
Bohemian Rhapsody v roku 1975. Nápadité, šokujúce a technicky kolosálne video bolo vždy nedeliteľnou časťou umeleckej existencie Queen . Make-upom v klipe I’m Going Slightly Mad a doslova pár mesiacov pred smrťou opäť rozohral neprebernú škálu svojej komickej pantomímy, ktorá večne oscilovala medzi umeleckou štylizáciou a provokáciou.
„Americké médiá klip Aj Want To Break Free nenávideli,“ spomína May,
„Všetky gay narážky a lascivnosti považovali za dekadentné nechutnosti, aj keď všetci ostatní ten humor chápali…“ Nie všetci Američania však Queen neznášali. Extreme patrili medzi patologických fanúšikov kapely a dokonca prehovorili producenta Macka, aby im produkoval album: „Nahrávali sme síce náš debut, ale v jednom kuse sme hovorili len o
Queen“ , hovorí gitarista Nuno Bettencourt.
Skladba Was It Worth It (Bolo to vôbec na niečo dobré?) z albumu The Miracle (1989) je epitafom pre Queen a Fredieho: „Existuje ešte niečo, čo by som mal“? , pýta sa Mercury a potom žartuje: „Pariť celú noc, žiť rock’n’roll na doraz, to je predsa nádherný život…“
Mercury toho zažil za štyridsaťpäť rokov života ako niekto za stovku rokov. Queen , to bolo vždy niečo špeciálne. A vo Freddiem mala táto kapela svoj a kind of magic.
Keby v 80. rokoch naspieval Freddie (v tom čase už nahrával aj sólové albumy a splnil sa mu aj sen zaspievať si s naozajstnou opernou honoráciou – napr. duet s Montserrat Caballe Barcelona) len ten úžasný sountrack k vynikajúcemu fantasy filmu Highlander, aj tak by toho bolo viac než dosť. Ani skôr ani potom ma žiadne skĺbenie celovečerného filmu a piesní rockovej kapely nevzalo pri srdci tak mocne. Aj v čase, keď kapela skúšala, všetko možné, od scénickej hudby až po disko, vždy išlo o niečo unikátne a výsostne originálne. A bol to hlavne Mercury, kto aj napriek neoddiskutovateľnému vkladu Briana Maya a ostatných dvoch členov, na seba strhával drvivý diel pozornosti, tancoval ako sám Lucifer aj toreador v samotnom epicentre víchru z Kráľovninho závoja a tornádo, ktoré vyvolával, búralo všetky bariéry.
Bolo úžasné sledovať, ako Queen , na čele s týmto charizmatickým, fúzatým vojvodom, tvrdo a bez prestania pracujú na tom, aby boli odlišní od všetkých iných skupín.
„Ľudia sú vzrušení. Ale, hej, počkať, veď je to len obyčajná doska!“ , smial sa Freddie z pódia v Milton Keynes a v tom úsmeve bola úľava aj strach z možného dotyku síl, ktoré nemožno kontrolovať. Vo svete, v ktorom sa dá všetko, čo je úspešné, skopírovať a naklonovať, zostáva Freddie Mercury ako nenapodobiteľný artefakt.
„Bez Freddieho, to je ako žiť vo svete, v ktorom zhaslo jedno z najjasnejších svetiel,“ vyznal sa úprimne po spevákovo šokujúcej smrti Steve Danger z kapely
Wolfsbane a pridávali sa k nemu ďalší. 20. apríla 1992 sa spojili vo Wembley v jeden mocný chorál a vyviedli zomrelému-nesmrteľnému obrad, ktorý pristane len osobnostiam z najväčších. Freddie bol jednička. Hermelínový plášť ticho skĺzol k studeným nohám, ticho ako perute neodvratnej smrti. A nebude už ruky, aby ho pozdvihla k iným ramenám…
Bubeník Roger Taylor tvrdí, že kapela je pripravená odohrať niekoľko koncertov vrátane vystúpení na letných olympijských hrách v Londýne. Za mikrofón by sa opäť postavil Paul Rodgers , ktorý s kapelou vystupoval medzi rokmi 2004 a 2009. Taylor myšlienku obnovenia koncertovania slávnych Queen pripustil v interview pre Rolling Stone. “ Nevylučujem to. V skutočnosti som ďalší deň čítal, že Paulovi by tiež nevadilo znova niečo urobiť, “ nechal sa počuť.
Queen by na spoločné koncertovanie s Paulom potrebovali poriadny impulz, Roger dokonca hovoril o letných olympijských hrách v Londýne.
Queen a Paul Rodgers sa rozišli v máji 2009, za odchodom nestáli osobné antipatie, Paul mal s kapelou vystupovať iba dočasne a nikdy nevylúčil, že sa s Mayom a Taylorom postavia znovu na spoločné pódium. Dodajme, že uplynulo viac ako päť dekád odkedy sa Queen dali dohromady. Začiatkom januára 1995 vyšla reedícia Greatest Hits I. a II., vo februári a marci prebehla v londýnskej Trumans Brewery výstava Stormtroopers in Stilettos, BBC natočila o kapele dokument a natočil sa aj film.
Neskôr sa Queen spojili so spevákom Adamom Lambertom. V Prahe sme ich spoločne videli v rokoch 2015 a 2017.
