SMRŤ SI VRAVÍ ROCK’N’ROLL: Johnny Ramone

Už len popol zostal zo skupiny Ramones . Po Joyeovi (2001) a DeeDee (2002) sa v roku 2004 odobral k pánovi ďalší z členov populárnych amerických punkerov – gitarista Johnny Ramone. V 55 rokoch prehral dlhý boj s rakovinou prostaty a zomrel v spánku doma v Los Angeles, obklopený najbližšími priateľmi a príbuznými.

Patril medzi najlepších punkových gitaristov všetkých čias, napríklad vedľa „Pištoľníka“ Stevea Jonesa, Johnnyho Thundersa z New York Dollz alebo strunových bijcov Ashetona a Williamsona z The Stooges . A tiež od prvých chvíľ, kedy na seba partia Ramones výraznejšie upozornila, aj jej nepísaný manažér a dramaturg.

Johnny Ramone sa narodil ako John Cummings 8. októbra 1948 v newyorskom Long Island a mladosť prežil v mnohonárodnostnej, divokej štvrti Queens. „ Vždy som bol republikán ,“ vyznal sa neskôr, „ Naša rodina ako jediná z talianskych prisťahovalcov dávala vždy prednosť Nixonovi pred Kennedym. “

Najskôr sa nadchol pre Elvisa a Beatles , za čas mu začali imponovať zemitejšie a bojovnejšie spolky s radikálnymi názormi. To už pracoval ako robotník v konštruktérskej firme a priatelil s istým Douglasom „DeeDee“ Colvinom, ktorý býval naproti a ktorý sa neskôr tiež stane jedným z punkrockovej familie Ramones . Na sklonku roku 1973 sa k nim pripojí Jeffrey Hyman (Joey Ramone) a bubeník Tom Erdelyi. Kapela, ktorá v nasledujúcich 20 rokoch zbiera úspechy predovšetkým v Európe, tak bola komplet.

Albumy Rocket To Russia, Ramones Leave Home (obe 1977) a Road To Ruin (1978) sa už triafajú do londýnskeho punkového terča ako aj hity Sheena Is A Punk Rocker alebo 
Baby I Love You. Kariéra Ramones sa viac-menej uzatvára v roku 1996 a je lemovaná nielen štýlovými výstrelkami a škandálmi, alkoholovými a drogovými excesmi, ale aj do tej doby bezprecedentným spojením punku a mainstreamu. Zaujímavé sú politické trenice vo vnútri kapely, kedy kovaný republikán Johnny je často na kordy so zvyškom kapely – v čase Reaganovej prezidentskej kampane dokonca zakazuje DeeDeemu realizovať antireaganovský satirický šľah Bonzo Goes To Bitburg a do posledných chvíľ svojho života samozrejme neochvejne stojí za Bushom, vďaka svojim konzervatívno zmýšľajúcimi a vplyvnými 
celebritami , ako s hereckým velikánom Charltonom Hestonom alebo Eddiom Vedderom a Johnom Frusciantom.

Motorhead po Pearl Jam , sa ich veľkým vplyvom na svoju tvorbu sa nikdy netajili ani 
Green Day , Red Hot Chili Peppers , Rob Zombie , Henry Rollins alebo Nirvana , a kapela je následne v roku 2002 dokonca uvedená do prestížnej Rock’n’rollovej siene slávy. K očakávanému reuniónu však nedôjde, chlapci v čiernom odchádzajú jeden po druhom na iný „žúr“. 

V roku 1999 si aj Johnny vypočuje neľútostnú diagnózu a preberá si jednosmerný lístok na poslednú cestu. Demonštratívne predáva svoje gitary a repráky, s ktorými odohral (vraj na chlp presne) 2.263 vystúpení. Je verný svojej vášni – jeho filmová zbierka číta na 5.000 titulov a do posledných chvíľ si denne servíruje aspoň dva kúsky a intenzívne číta. „ Už sa po LA nepreháňam v káre, tak chcem aspoň dohnať deficit vo vzdelaní ,“ smeje sa smutne.

Začiatkom roku 2004 sa jeho stav horší, v júni je hospitalizovaný v losangeleskom Cedars-Sinai Medical Center, ale v auguste je prepustený do domáceho liečenia. Doma sa predsa umiera pokojnejšie…