admin 
V piatok 19. apríla 2002 sa polícia rozhodla násilím otvoriť dvere istého bytu v centre Seattlu. Obrátil sa totiž na ňu mladý muž, ktorý vyjadril obavy o svojho priateľa, ktorý údajne už niekoľko dní vôbec nevyšiel z domu. Vnútri ležalo mŕtve mužské telo v začínajúcom stupni rozkladu. Identifikácia bola len smutnou formalitou. Bol to naozaj Layne Staley, bývalý frontman Alice In Chains , uznávaný spevák, ale zároveň aj jeden z najväčších heroínových závislákov v hudobnej brandži. Drogy si pre neho prišli iba v tridsiatich štyroch rokoch.
„Drogy boli mojou láskou, útechou a inšpiráciou, vždy mi pomáhali, ale teraz sa zrazu obrátili proti mne. A ja prežívam strašné peklo,“ povedal v roku 1996, keď už nebol schopný normálneho života a úspešná kapela, ktorú pomáhal pred rokmi zakladať, bola v troskách.
Snáď na žiadnom inom hudobnom štýle a jeho komunite sa drogy nepodpísali takou mierou, ako práve v prípade tzv. grunge. Táto modifikácia rocku, spájajúca v sebe temnú urbanistickú odľudštenosť a pouličnú civilnosť súčasnej mladej americkej generácie vznikla na prelome 80. a 90. rokov v Seattli a čoskoro zachvátila celý svet. Bola prirodzeným protipólom pozérskeho rocku a metalu a sústredila v sebe talentovaných muzikantov a skladateľov, ktorí hľadali únik z ťaživého žitia v surovom a prirodzenom rockovom výraze. Alice In Chains stáli v predvoji tohto hnutia, až po nich sa objavili skupiny ako
Nirvana , Pearl Jam či Soundgarden a dotvorili tak Veľkú štvorku grunge. Už začiatkom 90. rokov sa však predávkoval Andrew Wood z Mother Love Bone, ktorí kedysi tvorili prazáklad Pearl Jam , potom zomrel Cobain, aby narkotiká neskôr totálne rozmetali ako
Soundgarden , tak aj Alice In Chains .
Layne Staley sa narodil 22. augusta 1967 v Kirklande, pár kilometrov východne od Seattlu, a keď mal sedem, rodičia sa rozviedli. V dvanástich začal hrať na bicie, prešiel nespočetné množstvo glamrockových spolkov, ale ťahalo ho to k mikrofónu. Keď si sem tam odskočil od bicích, fanúšičky ho potom dlho prehovárali, aby spieval viac. V roku 1987 sa na jednej párty zoznámil s gitaristom a spevákom Jerrym Cantrellem, ktorý priviedol basistu Mikea Starra a ten zas bubeníka Seana Kinneyho. Takto jednoducho, cez noc, vznikli
Alice In Chains , jedna z najdôležitejších a najuznávanejších kapiel 90. rokov.
Po úvodnej koketérii s glamom si súbor čoskoro vytvoril vlastný štýl, v ktorom hral prím temný, hrozivý sound, vystavaný z ťaživých gitarových riffov a vášnivého Staleyho spevu, ktorý sa opieral do depresívnych textov, v ktorých hrali prím drogy. Na tých sa od samotného začiatku viezla celá kapela.
„Je verejným tajomstvom, že Layne a ja sme mali určité drogové problémy. To už je ale za nami a my si dávame bacha,“ vyhlásil Cantrell v roku 1992 a tejto milosrdnej lži neveril snáď ani on sám. To už však súbor stúpal ku hviezdam. Debut Facelift (1990) nadchol celistvosťou a vyspelosťou ako inštrumentálnu tak skladateľskú, o rok neskôr kapelu predstavil režisér Cameron Crowe v kultovom filme Singles a v roku 1992 vychádza album Dirt, ich opus magnum, ktorého sa dodnes predalo takmer desať miliónov kusov. Začiatkom nového roka posilňuje kapelu basgitarista z Ozzyho bandu Mike Inez a Alice In Chains sú na vrchole. Od tejto chvíle sa však skrutkovica špirály Staleyho života obracia ostro k bránam pekla. Zomiera Cobain a Staley, plný hrôzy, reaguje:
„Videl som to utrpenie, ktorým Kurt prešiel. Veľmi dobre som ho nepoznal, ale videl som, ako sa z pulzujúceho búrliváka plného života mení na plachú, vystrašenú a rozorvanú trosku, ktorá ťažko povie ‚hello‘.
Na konci každej party, keď všetci odídu a svet okolo stíchne, zostaneš sám so sebou, so svojimi depresiami. Na heroíne ťažko závislý Staley sa rozhodne pre liečbu, ale chýba mu vôľa zhodiť zo seba škrtiace drogové reťaze. Alice In Chains na čas prestanú existovať, ale Staley kapelu aj tak necháva na holičkách. Keď sa dostane z najhoršieho, zakladá vlastný projekt Mad Season, do ktorého pozve niektorých svojich kamarátov z Pearl Jam a Screaming Trees. Vyjde jediný album (Above, 1995) a uskutoční sa iba pár vystúpení.
Alice In Chains medzitým zanikajú. Cantrell pokračuje sólovo.
Druhú polovicu 90. rokov sa Staley zmieta medzi životom a smrťou, všetky plány na znovuobnovenie ako domovskej kapely, tak aj Mad Season sú len utópiou. Všetci sú zdesení, ako sa spevákov talent stráca pod prívalom depresií v nekonečne bludnom kruhu, drogovej závislosti. Záznam MTV Unplugged a rôzne kompilácie Alice In Chains len prehlbujú smútok zo straty originálnej kapely a jeho neopakovateľného spevu. Takmer mizne aj z dohľadu priateľov i rodiny, z času na čas preniknú správy o jeho neúspešných rehabilitáciách. Ešte raz dôjde k čiastočnému vzkrieseniu a všetko nasvedčuje tomu, že by kapela mohla naozaj ožiť. Tá sa však zmôže na jedinú novú pesničku, ktorá sa prilepí k best of boxu a bodka.
Vedľa Kurta Cobaina je Layne Staley jednoznačne druhou najvýznamnejšou obeťou vtedy určujúceho hudobného štýlu, ktorý pomohol rocku prežiť a prehupnúť sa do nového tisícročia. To všetko ale hlavne vďaka zničujúcej injektáži zradných drog, ktoré síce sýtili hudbu espritom mladickej vášne a nespútanosti, ale zároveň bezcitne ničili a ničia telesnú schránku svojich nositeľov. Narkotická hydra napadla Staleyho citeľnejšie ako niektorých iných z brandže. Senzitívny, citlivý a introvertný spevák bol jednoducho zraniteľnejší a náchylnejší k podporným stimulantom, bez ktorých v určitom štádiu už nie je normálny život možný.
„Akákoľvek droga, hoci sebamäkšia, je len prípravou na heroín, záleží len na psychickej dispozícii toho ktorého človeka,“ tvrdia psychológovia. Zdá sa, že všetko ostatné je len ilúzia. Aby sme tak nejako opili rožkom sami seba a po tisíc krát si naklamali, že všetko máme pevne „pod kontrolou“. Staleyho hudba bola síce svätou pravdou, on sám však žil v klamstve.
