Smrť si vraví Rock’N’Roll: SID VICIOUS

Bolo ho plno a všade bol cítiť. Doslova aj obrazne. Dnes už málokto vie, že bol Sid Vicious raz videný dokonca ako bubeník Siouxsie And The Banshees na punkovom festivale v londýnskom klube 100 a že o pár týždňov neskôr zapríčinil doslova správanie fanúšikov do nepríčetnosti.

Rozstrapkaná štička spike-punk, úzke nohavice, kožené bagančatá a večný škľab na líci. Keď Sid Vicious vystriedal v Sex Pistols vo februári sedemdesiatsedem pri basgitare Glena Matlocka, punková revolta vrcholu. Zomrel v 21r. a ešte so stigmou vraha. Hoci sa to totiž nikdy nedokázalo úplne, všetko nasvedčovalo tomu, že pár mesiacov pred svojím skonom ubodal k smrti v jednom newyorskom hoteli svoju priateľku Nancy Spungen…

CESTA DO PEKIEL
Dodnes sa vedú spory o to, či nebol v Sex Pistols len maskotom a vizuálnym ťahákom. Aj o tom však bol londýnsky punkrock na sklonku siedmej dekády. Sid nebol len personifikáciou punku, ale zároveň aj jeho najžartovnejšou karikatúrou. Dement Sid, tak o ňom hovoril sám Johnny Rotten, jeho snáď najväčší priateľ a sám vykuk a síger par excellence.

Je iróniou osudu, že Sid nastúpil k Sex Pistols snáď dva tri dni po tom, čo sa kapela objavila naživo v britskej televízii a stropila nemalý škandál svojim sprostým a nemravným vystupovaním. Sám Vicious potom vyvádzal „punkovú kultúru“ ad absurdum, až by sa dnes taký Marilyn Manson čudoval, kto že to bol, okrem Alice Coopera, jeho verným predobrazom.

Narodený 10. mája 1957 v Londýne ako John Simon Ritchie, pretĺkal sa Sid už od útlej mladosti na úzkej hrane oddeľujúcej spratkovské uličníctvo od kriminality. Žil v južnom Anglicku so svojou slobodnou matkou, ktorá si užila svoje ako ťažká heroínová závislačka. Napriek chuligánskemu imidžu bol Sid mimo kapelu a pódia strašne sám a trpel depresiami. „Niekde hlboko vo vnútri to bola nesmierne plachá osobka,“ píše v obrazovej histórii Sex Pistols: Never Mind The Bollocks fotograf Dennis Morris, „Myslím si, že sa strašne bál publika… Niekedy pôsobil úplne chladne a niekedy šalel.“

Krátka, ale hektická kariéra Sex Pistols je dostatočne známa. Po nástupe Sida sa štvorica Vicious-Rotten-Jones-Cook odtrhla od EMI a ostentatívne podpísala pred bránami buckinghamského paláca zmluvu s A&M Records, aby firma za necelý týždeň kontrakt zrušila. Kontroverzný singel God Save The Queen zaznamenal nevídaný úspech a koncom roku 1977 vychádza legendárny album Never Mind The Bollocks. Excesy, škandály a vylomeniny všetkého druhu rozmetali začiatkom nasledujúceho roku kapelu na kúsky. Rotten sa vrátil k svojmu pravému menu John Lydon a ukryl sa do New Yorku. Cook a Jones odišli na prázdniny do Ria a manažér McLarren odletel do Londýna. Sid načal posledný rok svojho krátkeho života. Po boku mal rozjarenú Nancy, s ktorou vytvoril „fun pair of the year“ , ako neskôr napísal časopis People.

ZABIJÁK HEROIN
Nancy Spungen sa narodila vo Philadelphii a do Londýna dorazila v priebehu roku 1977 s jasným cieľom uloviť niekoho z milovaných Sex Pistols cez posteľ. Bola na drogách a za sebou mala niekoľko pokusov o samovraždu. V Londýne sa uchytla ako prostitútka a Sida stretla na jednom londýnskom žúre. „Sida chcela uloviť každá, ale on dal pochopiteľne prednosť Nancy,“ hovorila s horkosťou v hlase Pamela Rooke, Sidova známa a predavačka v jednom obchode s punkovým ošatením. „Bola to príšerná čúza, snáď najnesympatickejšia ženská, akú som kedy v živote stretla. A Sid sa do nej zbláznil… Bol v tom sex, nič viac. Vyzeral ako jej syn.“

Ako to už býva, rozoštvávala táto ženská Sex Pistols ešte v čase jej aktívneho fungovania a taký Rotten ju tiež nemohol ani cítiť. „V auguste 1978 sa ubytovali v hoteli Chelsea. Ich vzťah nabral  nekontrolovateľný smer. Do izby č. 100 vtrhla polícia a našla Nancy bezvládne ležať v zakrvavenej podprsenke a nohavičkách v kúpeľni. Príčinou smrti bola hlboká rana v brušnej krajine spôsobená poľovníckym nožom“. spomína Deborah Spungen. “ Ale nikdy to neoľutoval, nikdy nepovedal, že je mu to ľúto. Vlastne o tej udalosti vôbec nehovoril. „

ZA NANCY
V januári 1979 priletela do New Yorku Sidova matka Anne Beverley. Jej syn sa liečil v rehabilitačnom centre, ale drogy bral aj naďalej. Čo viac, v obave, aby nebol zatknutý pri pouličnej kúpe, obstarala mu heroín sama matka. „Prisahám pri bohu všemohúcim, že mal okolo seba fialovú auru, keď si tú dávku vzal,“ vypovedala následne. Nasledujúce ráno, 2. februára 1979, keď mu prinášala do izby šálku čaju, našla som ho v posteli už mŕtveho. „Triasla som s ním asi polhodinu, než som si uvedomila, že je studený. Že je mŕtvy.“

O pár dní neskôr, za jedného chladného večera, preliezla Beverley múr filadelfského cintorína, aby tu, napriek zákazu rodiny Spungenovcov, rozprášila Sidov popol cez Nancyin náhrobok. Neskôr poskytla tlači útržok papiera, na ktorý krátko pred svojou smrťou napísal básničku nazvanú Nancy. Stálo tam:

„Bola si mojím malým dievčatkom
Vedel som o všetkých tvojich obavách
Tá radosť držať ťa v náručí
A videl tvoje slzy
Ale teraz si preč
Len bolesť zostala
Nemôžem nič robiť
Už nechcem žiť tento život
Keď ho nemôžem žiť pre teba.“