admin 
V minulých článkoch sme si písali niečo o bicích, gitarách a basgitarách. Zvyčajne však každá kapela – pokiaľ nie je inštrumentálna – potrebuje aj nejaký ten mikrofón na spev. Tak si poďme niečo o tom napísať.
Mikrofón je najdôležitejším zariadením pri zázname hudby alebo jej ozvučení. Bez neho nie je možné zosilniť hlas speváka ani zvuk akustických hudobných nástrojov alebo aparátov. Mikrofóny sa rozdeľujú podľa niekoľkých rôznych kritérií. Rozlišujú sa podľa konštrukcie, veľkosti vnútornej kapsle, frekvenčnej a smerovej charakteristiky i spôsobu použitia, čo môže byť pre začiatočníka trocha komplikované.
Dynamické mikrofóny
V dynamických mikrofónoch je membrána, ktorá sa prehýba pod tlakom zvukových vĺn a pohybuje cievkou v elektrickom poli. Ich výhodou je pomerne silný výstupný signál, ľahká konštrukcia i vyššia odolnosť. Nepotrebujú napájanie ani tak výkonný predzosilňovač a dobre znášajú vysoké akustické tlaky (veľkú hlasitosť zdroja zvuku). Dynamické mikrofóny sa preto používajú na pódiách. Uplatňujú sa pri snímaní spevu, jednotlivých bubnov alebo basových a gitarových komb. Dynamické mikrofóny tiež nie sú tak citlivé na ruchy v okolí.
Kondenzátorové mikrofóny
Ďalším typom sú kondenzátorové mikrofóny, v ktorých akustické kmity rozochvievajú membránu, ktorá je jednou z elektród kondenzátora. Ten je pripojený do elektrického obvodu. Zmenou polohy membrány sa mení kapacita kondenzátoru, čím vzniká záznam zvuku. Kondenzátorové mikrofóny ale potrebujú 48 voltový zdroj – takzvané phantomové napájanie. Toto napájanie je dnes súčasťou všetkých mixážnych pultov i zvukových kariet. Pretože majú kondenzátorové mikrofóny slabý výstup, je ich vnútornou súčasťou i zosilňovač.
Kondenzátorové mikrofóny ponúkajú verné podanie zvuku a sú veľmi citlivé, takže sú ideálnym riešením do štúdií (vrátane tých domácich). Používajú sa hlavne k snímaniu vokálov a sólových akustických nástrojov, akými sú husle, saxofón, klarinet či piano.
USB mikrofóny
Obľúbené sú i USB mikrofóny. Ide o kondenzátorové mikrofóny vybavené USB rozhraním. Sú ideálne pre tých, ktorí chcú byť flexibilní pri nahrávaní. Tento typ mikrofónu stačí zapojiť do PC/Macu a ihneď začať nahrávať. Pri ich použití už nepotrebujete zvukovú kartu, pretože ju majú zabudovanú v sebe. Vďaka tomu je možné nahrávať pohodlne kedykoľvek a kdekoľvek. Tieto mikrofóny sú veľmi populárne na nahrávanie tzv. podcastov, youtube videí a podobne.
Páskové mikrofóny
V rámci retro mánie zažívajú renesanciu mikrofóny páskové. Principiálne spadajú medzi dynamické mikrofóny, ale podávajú vernejší zvuk a sú citlivejšie na zaobchádzanie. Aj ony využívajú zmeny elektromagnetického poľa, v ktorom sa pohybuje tenký pásik rozochvievaný zvukom. Zachytávajú viac detailov, pretože pásik nie je spojený cievkou. Vzhľadom k špecifickej konštrukcii snímajú zvuk z dvoch protiľahlých strán, čo sa môže hodiť pri nahrávaní duet. Používajú sa pre záznam hlasu, ale tiež niektorých akustických nástrojov, ako sú husle, pretože majú príjemné podanie výšok. Vhodné sú tiež do štúdií k záznamu ambientných „ruchov“.
Špecifické typy mikrofónov
Sú ale i ďalšie typy mikrofónov, ktoré sa hodia k špeciálnym účelom. Takzvané handky (spevové mikrofóny do ruky) majú konštrukciu upravenú tak, aby kapsľa nezachytávala pohyb spevákovej ruky po mikrofóne. Bezdrôtové zariadenia v sebe majú vysielačku, takže spevák sa môže blázniť na pódiu, bez toho aby sa zaplietol do kábla. Malé elektrónkové mikrofóny sa montujú priamo na nástroje, čo sa hodí pri ozvučovaní dychových nástrojov. Špeciálne boundary mikrofóny, ktoré sa pokladajú na zem, sa môžu použiť k snímaniu basového bubnu alebo piana.
Pre štúdiových fajnšmekrov a náročných producentov sú určené lampové mikrofóny.
Smerová charakteristika
Dôležitým údajom mikrofónu je smerová charakteristika, ktorá rozhoduje, z ktorých smerov bude mikrofón snímať zvuk a z ktorých nie. Najrozšírenejšia a univerzálna je takzvaná kardioidná. Mikrofóny s touto charakteristikou sú smerové, ale nie tak úzko, takže dokážu zaberať i niečo z okolitých zvukov.
Ak však potrebujeme snímaný zvuk lepšie izolovať od ostatných zvukov, hodí sa viac hyperkardioidná charakteristika. Tá sa uplatní napríklad pri nahrávaní pesničkárov, ktorí spievajú a súčasne hrajú na gitaru. Vďaka úzkej smerovej charakteristike sa tak mikrofón sústredí na hlavný zdroj zvuku – spev – a v mikrofóne už nie je toľko počuť sprievodný nástroj.
Naopak široká charakteristika sa hodí k snímaniu zborov alebo väčších nástrojov, ako je piano alebo vibrafón. Guľová charakteristika potom najlepšie umožní snímať i akustiku priestoru. Niektoré drahšie kondenzátorové veľkomembránové mikrofóny majú charakteristiku prepínateľnú, pri drahších molomembránových kondenzátorových mikrofónoch ponúkajú rôzne smerové charakteristiky výmenné vložky.
Frekvenčná charakteristika a veľkosť kapsle
Dôležitým údajom je i priemer membrány a s ním súvisiaca frekvenčná charakteristika. Každý nástroj produkuje tóny v určitom frekvenčnom rozsahu a ak ich chceme aj verne zaznamenať, potrebujeme, aby mikrofón snímal zvuk práve v tomto frekvenčnom spektre. Mikrofóny s väčšou membránou lepšie snímajú basy, ale sú menej citlivé k výškam. Práve tieto mikrofóny sa uplatnia pri snímané basových nástrojov, ako je basový bubon, basgitarové kombo alebo napríklad tuba. Naopak pri snímaní huslí, trubky alebo mandolíny nepotrebujeme, aby mikrofón dobre reagoval na basy. V tomto prípade sa využije lepšie mikrofón s menšou membránou, ktorá je citlivejšia na vyššie tóny.
Vo všeobecnosti je najlepšie, aby frekvenčná charakteristika bola čo najvyrovnanejšia a zachytávala zvuk čo najvernejšie. Niektoré mikrofóny majú frekvenčnú charakteristiku prispôsobenú priamo nástroju ako napríklad mikrofóny určené pre basový bubon.
Takže základné technické vlastnosti už poznáme a je už iba na vás, aký mikrofón si vyberiete.
Zdroj: kytary.cz, Internet
