admin 
Øystein Aarseth, známy ako Euronymous, sa počas svojho krátkeho života nedočkal vydania jedinej regulárnej dosky svojej kapely. Napriek tomu sa stal kľúčovou postavou pre zrod žánru zvaného black metal. Svojím osudom napísal aj jeden z najtemnejších a najextrémnejších príbehov v dejinách tvrdej rockovej hudby.
Zakladateľ kultovej nórskej kapely Mayhem sa narodil 22. marca 1968. Pred svojou násilnou smrťou vo veku iba 25 rokov si stihol vydobyť štatút legendy. Takmer celé desaťročie bol ústrednou postavou nórskej blackmetalovej scény, neformálnym vodcom neslávne presláveného hnutia Black Metal Inner Circle, za ktorým okrem hudby zostala krv a v popol premenené kostoly.
NOVÝ ZVUK A SILNÁ SLOVA
Aarsetha si hudobný svet bude navždy pamätať ako gitaristu snáď prvé skutočne black metalovej kapely. Tej vdýchol život ako šestnásťročný mladík pod vplyvom vtedajších heavymetalových formácií, predovšetkým britských Venom. Svoj pôvodný pseudonym „Destructor“ si rýchlo zmenil na „Euronymous“, čo bol starogrécky princ smrti. Od hlavy po päty vždy v čiernej koži odetý adolescent so starostlivo zafarbenými vlasmi v tej istej farbe a jeho podivne bzučiaci Gibson Les Paul skrz špeciálne upravený zosilňovač Marshall sa stali jedným z poznávacích znamení raných Mayhem.
Mayhem sa spočiatku svojim prístupom príliš nelíšili od punkových kapiel – iba ich hnala dopredu snaha znieť temnejšie a extrémnejšie než akákoľvek iná zberba svojej doby. Partička hudobných amatérov, ktorá sa na svoje nástroje učila až potom, čo kapela vznikla, skutočne produkovala niečo úplne nové. Ťažko hľadať väčší manifest zbesilosti a totálne undergroundového prístupu, kde náboj a entuziazmus prevláda nad akýmkoľvek hráčskym umom, než legendárne demá „Pure Fucking Armagedon“ a „Deathcrush„. Doslova na kolene vznikajúce nahrávky lepšie než čokoľvek iné vystihujú atmosféru formujúceho sa žánru.
Kde nedokázala hovoriť hudba samotná, pomáhali silné slová. Bol to Euronymous, kto definoval black metal. Paradoxne ho nespájal s originálnou produkciou svojej kapely; čiernota sa podľa jeho poňatia mohla vzťahovať na každú skupinu, ktorá bola dostatočne tvrdá a predovšetkým satanistická. Zároveň sa rázne zasadzoval za undregroundovú podstatu veci. Brojil proti „komercializácii“ a strate extrémnosti podzemnej scény. Obe uvedené tendencie pre neho symbolizoval death metal. V rozhovoroch kritizoval, že smrtiaci kov sa namiesto hudby pre brutálnych ľudí, ktorí dokážu zabíjať, stal koníčkom pre „idiotských“ školákov.
SATAN, SRP A KLADIVO
Euronymous sa riadil heslom: „Neexistuje nič príliš nechutné, zlé či zvrátené.“ Tvrdil o sebe, že je teistickým satanistom. Údajne veril v skutočného diabla, ľudí označoval za otrokov predurčených na poslušnosť náboženstvu. Vymedzoval sa voči LaVeyovej a Crowleyho forme individualistického satanizmu, v ktorom je rohatý skôr symbolom. Aby toho nebolo málo, hlásil sa k najbrutálnejším formám komunizmu. Uznával Stalina a Pol Pota, imponovala mu rumunská Ceauşescova diktatúra. Dodajme, že svoje politické presvedčenie do hudby Mayhem nijako neprenášal, hoci uvádzal, že black metal a komunizmus sú dobre zlučiteľné.
Nakoľko to všetko bolo obyčajnou pózou? Mnoho Euronymových priateľov jeho zapálenie spätne spochybnilo. Ako vypovedal prvý bubeník Mayhem, za zlou maskou sa údajne skrýval dobrý študent, pracovitý človek, prakticky abstinent, doslova rodinný typ. Za dymovou clonou dlho horel len veľmi slabý plameň. Euronymous jednoducho chcel zúfalo dokázať, že on je skutočným stelesnením black metalu. To znamenalo desiť spoločnosť, ukazovať ľuďom, že sú bezcenní a on je ten zlý. Preto potreboval satanistický imidž. Stal sa megalomanom.
Jedným zo zlomových momentov v Euronymovom živote sa stala smrť vokalistu Mayhem, Pera Ohlina, vystupujúceho po prezývke „Dead„. V roku 1991 žili Dead a Euronymous spoločne v dome v lesoch neďaleko Kråkstadu, kde kapela zároveň skúšala. Basák Necrobutcher spomína, že mu jedného dňa Euronymous zavolal a pokojným hlasom vyhlásil: „Dead urobil niečo fakt skvelé! Zabil sa. Buď v pokoji, všetko som nafotil.“ Namiesto smútku nad stratou kamaráta Euronymous využil jeho samovraždu na vystupňovanie temného imidžu kapely. Vystúpil s tvrdením, že Deadova smrť bola dôsledkom stále väčšej trendovosti a komercializácie death metalu.
Euronymovo nezvyčajné počínanie okolo mŕtvoly svojho spoluhráča, ktorú ako prvý objavil, dalo vzniknúť najrôznejším divokým príbehom. Bol to snáď on, kto v skutočnosti ustrelil brokovnicou Deadovi hlavu? Uvaril si z kúskov jeho mozgu večeru? Pozbieral časti jeho lebky a urobil z nich niekoľko náhrdelníkov, ktoré rozdal významným ľuďom z nórskej blackmetalovej scény? Zdá sa, že iba posledné tvrdenie je pravdivé. Faktom zostáva, že nórski blackmetalisti sa potom pod Euronymovým vedením stávali stále radikálnejšími. A ich principál sa snažil byť extrémny, ako o sebe vždy tvrdil.
BOJ O BLACKMETALOVÝ TRON
Keďže Mayhem sa bez speváka fakticky rozpadli, Euromynous zameral svoju pozornosť na iné aktivity. Na jar 1991 založil malý label Deathlike Silence Production. V Osle si tiež otvoril obchod s nahrávkami Helvete (v nórčine peklo), ktorý sa stal centrom blackmetalového diania v krajine. V objekte dokonca istý čas žilo niekoľko hudobníkov. Jedným z nich bol aj istý Christiang „Varg“ Vikernes, zakladateľ jednočlenného projektu Burzum. Euronymous vzal o päť rokov mladšieho chlapca pod svoje krídla a ponúkol mu pozíciu basáka v Mayhem. Kapela mala povstať z popola a konečne natočiť regulárny album.
Euromynous si tým v skutočnosti podpísal svoj osud. Medzi dvojicou sa postupne rozpútala rivalita o to, kto predstavuje ono povestné najväčšie zlo. Podľa početných výpovedí chcel mladý Varg zvrhnúť blackmetalového kráľa z jeho trónu.
Jedným z dôsledkov uvedeného boja bolo vypálenie niekoľkých stredovekých kostolov nevyčísliteľnej historickej hodnoty naprieč Nórskom. Stál za nimi predovšetkým Varg doplnený Faustom, bubeníkom kapely Emperor. Euronymous nemohol zostať nečinný. Bol prítomný, keď uvedená dvojica nechala v auguste 1992 ľahnúť popolom svätyňu Holmenkollen. Nasledovala vlna zatýkania. Hoci zatiaľ polícia musela všetkých prepustiť pre nedostatok dôkazov (budú odsúdení neskôr), Euronymous pre všetky prípady radšej zavrel svoj obchod.
Mayhem sa sústredili na nahrávanie svojho štúdiového debutu. Vzťahy medzi Euronymom a Vargom sa počas krátkej doby nebezpečne vyhrotili. V čase, keď bol album rozpracovaný, si smrť našla svojho princa. Dňa 10. augusta 1993 sa Vikernes v spoločnosti Snorre ‚Blackthorn‘ Rucha z kapely Thorns vydal autom do Euronymovho bytu v Osle. Najprv menovaný si s ním chcel vybaviť účty, pretože nedostal peniaze za platňu Burzum, ktorá vyšla pod krídlami Deathlike Silence. Počas rozhovoru medzi štyrmi očami došlo k prudkej hádke. Varg popustil uzdu svojej agresivite a Euronymovi uštedril 23 rán nožom. Zakladateľ blackmetalového kultu na mieste zomrel.
Hoci Varg utiekol a snažil sa zahladiť stopy, polícia ho čoskoro dopadla. Márne sa obhajoval tvrdením, že konal v sebaobrane po tom, čo ho Euronymous napadol. Prišiel dokonca s príbehom, že to bol naopak gitarista Mayhem, kto plánoval jeho vraždu. Mnoho ľudí z ich okolia však toto tvrdenie považuje za úplne nevierohodné. Je zrejme pravdou, že Euronymous Vargovi hrozil smrťou, podľa jeho spoluhráčov to však bolo jeho bežným správaním, ku ktorému sa v priebehu rokov uchýlil mnohokrát. Vždy išlo o prázdne slová. K tomu sa priklonil aj súd. Vikernesovi vymeral najvyšší možný trest, 21 rokov väzenia. V roku 2009 bol však Euronymov vrah predčasne prepustený. Blackthorn dostal za spoluúčasť 8 rokov odňatia slobody.
Euronymova smrť bola pre Mayhem však impulzom, aby dokončili dlho očakávané dielo. Hoci Aarsethova rodina žiadala bubeníka Hellhammera o odstránenie liniek, ktoré nahral Vikernes, ten súhlasil len naoko. Neskôr tak vyšlo najavo, že na jednej z kľúčových dosiek metalovej histórie v skutočnosti vedľa seba hrajú vrah a jeho obeť. Snáď len osud samotný mohol napísať takú bodku za krátkym životom duchovného otca undergroundového black metalu.
